lekárnik -a mn. -ci m. kvalifikovaný odborník na prípravu a výdaj liekov; majiteľ lekárne;
lekárnička2 -y -čiek ž.;
lekárnický príd.: l. laborant
● vážiť niečo (ako) na l-ých → vážkach;
lekárnictvo -a s.
1. povolanie lekárnika
2. farmácia
lekárnictvo -va s.
lekárnictvo -va s. 1. ▶ špecializovaný odbor poskytujúci lekárenskú starostlivosť, lekárenstvo: história, rozvoj lekárnictva; had je znakom lekárnictva 2. zried. ▶ povolanie lekárnika: Lekárnictvo je jedným z povolaní, ktoré človek asi naozaj musí mať v krvi. [Pt 2003]
farmácia odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou a distribúciou liekov • farmaceutika • lekárnictvo: študovať farmáciu, lekárnictvo; v našej krajine je rozvinutá farmaceutika
lekárnictvo p. farmácia
lekárnik, -a, mn. č. -ci m. odborník na prípravu liekov;
predsoc. i majiteľ lekárne;
lekárnička2, -y, -čiek ž.;
lekárnický príd.: l. prípravok, l-é váhy, l. pomocník, l-á chémia;
lekárnicky prísl.: l. pripravený liek;
lekárnictvo, -a str.
1. povolanie lekárnika;
2. vedný odbor zaoberajúci sa prípravou, kontrolou, vydávaním liekov, farmácia