lekár -a m. kto je odb. pripravený a oprávnený liečiť ľudí: obvodný, závodný l.; detský l.; ísť po l-a, chodiť k l-ovi
● kde nechodí slnko, tam chodí l.; čas je najlepší l.;
lekárka -y -rok ž.;
lekársky príd. i prísl.: l-e ošetrenie, l-a prehliadka, pomoc; l. vyšetriť;
lekárstvo -a s.
1. povolanie lekára
2. medicína; jej odbory: zubné l.; súdne l.
3. liečiteľstvo: ľudové, staroveké l.
lekár -ra pl. N -ri m.
lekár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto sa profesionálne venuje medicíne a je oprávnený liečiť ľudí na základe príslušného vzdelania a kvalifikácie: všeobecný, praktický, detský l.; obvodný, závodný l.; zubný, očný, kožný l.; ošetrujúci, pohotovostný l.; súdny l. vykonávajúci pitvu zomretého a ostatné úkony s tým spojené; ordinácia, ambulancia lekára; pracovať ako revízny, posudkový l.; vyhľadať lekára; ísť na prehliadku, na vyšetrenie k lekárovi; l. mi predpísal antibiotiká; boli sme u lekára; operoval ho tím lekárov; privolaný l. konštatoval smrť podchladením; Novoročné sviatky znamenali pre lekárov plnú pohotovosť. [Vč 1984]; Je nevyhnutné, aby lekár prvého kontaktu dokázal včas rozoznať príznaky astmy. [Pt 1998] všeobecný, praktický lekár 2. veter. veterinárny lekár ▶ kto je oprávnený liečiť zvieratá na základe príslušného vzdelania a kvalifikácie, zverolekár ◘ parem. čas je najlepší lekár bolestné spomienky a pocity sa časom otupia, zmiernia; kde nechodí slnko, tam chodí lekár nezdravý život a nezdravé bývanie majú za následok choroby; lekár hojí telo, čas dušu ▷ lekárka -ky -rok ž.: detská l.; Odo dňa svojej promócie vykonávala povolanie lekárky priam s nadšenou láskou. [A. Pauliny]
lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovi • hovor., často pejor.: felčiar • hovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiar • zastar. medikus • zried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľ • zastar. fyzikus (Jégé) • odb. terapeut
stomatológ odborník v stomatológii • zubný lekár • hovor.: zubár • zubný: ísť k zubárovi, k zubnému
lekár, -a m. osoba oprávnená liečiť ľudí na základe odborného vzdelania: ošetrujúci, okresný, školský, praktický, odborný, zubný, detský l.; volať l-a, ísť po l-a, ísť, chodiť k l-ovi
● Kde slnko nechodí, tam chodí lekár (prísl.) bez slnka niet zdravia. Čas je najlepší lekár (prísl.) čas všetko vylieči, časom na všetko nepríjemné zabúda;
lekárka, -y, -rok ž.;
lekársky príd. i prísl.: l. predpis, l. posudok vydaný lekárom; l-e vysvedčenie o zdravotnom stave; o chorobe; l-a pomoc poskytnutá lekárom; l-a fakulta na ktorej sa prednáša a študuje lekárstvo, medicína; bot. pľúcnik l. druh liečivej rastliny;
lekárstvo, -a str.
1. povolanie lekára;
2. súhrn vedných disciplín zaoberajúcich sa spôsobmi a prostriedkami liečenia, medicína; i jednotlivá takáto disciplína: očné, ušné, zubné, krčné, kožné, súdne, preventívne, pracovné l.;
3. súhrn spôsobov liečenia: stredoveké l., ľudové l.
lekár m. nov. kto lieči ľudí: Nuš poton choďievau̯ k nám lekár, tag do tížňa raz (Kľak NB); Že bih ból mosel icid g lekarovi (Blatné MOD) F. lekár lieči, Boch uzdravuje (Bobrovec LM) - lekár nie je jediný, kto v chorobe pomáha, lekár nedokáže všetko; lekársky príd.: lekárska prehliatka (Bobrovec LM)
lekár m kto lieči ľudí, liečiteľ: na lekaruw sstich gest, že gjm samjm slobodno bez pokuty zabity (KoB 1666); zdrawy nepotrebuge lekara, než nemocny mosy ho zawčasu pohledat, dokud pram neagonuge (VRŠATEC 1685); wi se nestidite negaku osskliwu ranu tela sweho lekary telesnemu ukazaty (Le 1730) kt. lieči telo (op. duchovný l.): ktery gsau doktorowe? Ne lekarowe telesny, kterjch običegne Slowakowe nazjwagj doktormj, ale včitele Pjsma swateho, ktery w cyrkwi wlasne doktormj slugj (LKa 1736) L. Andreas Scipiades kupil od p. doctor Matthaeusa Palumbiny, na ten czas slawneg stalice Trenczianskeg poradneho lekare, dwa kusky zeme (ŽILINA 1696) predstavený l. stolice; vulnerarius: barwjr, lékar ran ránhojič; empiricus: lekar sedlacky, lekar podle skussenj, hogicy ľudový l., bylinkár; latraliptes: barwjr, lazebnjk, lékar z másti mastičkár; ophtalmicus: lékar očúw optik; pollater: mestsky lékar hlavný l. mesta; circumforaneus: lékar garmarkowy bylinkár valetudinarius medicus: sspitálsky lékar k nezdrawjm dohledagjcy l. v mestskej nemocnici; veterinarius: koňsky lékar; lékar howadsky zverolekár (KS 1763); x. pren náb nebesky lekary z panny narozeni (KK 1709) o Kristovi ako o všemocnom liečiteľovi: knez - duchowny lekar nemožu rannu a nemoci hrichu smrtedlneho uzdravit, dokut bi mu gu hrissnik sam newigewil a neoznamil (MS 1758) kt. sa stará o duchovné zdravie; -ka, -kyňa ž ľudová liečiteľka, bylinkárka, zaklínačka: mladenecz gmenem Gregor, naš rodycz vdal se k lekarcze do Kostiwerskeg (SLIAČE 1591); a tak y podnes knez swedomy swe neobtežuge, gestli tech k welebné swatostj pripustj, o gegichžto neprawostech gistotne newj, gako gsau mnohe strigi, lekarky, wesstice (SP 1696); pren náb (o P. Márii ako liečiteľke duší): Maria, ty sy lidem lekárkyňa (BlR 18. st); -sky príd 1. k lekár: kniha lekarska konska (s. l. 1660) zverolekárska; lékarský doktor (MP 1718) laboratorium: komora lekárská; chirurgia: byrwyrstwo, lékarské remeslo; circumeisorium: lekársky nástrog; syrongotomus: lekársky nožiček (KS 1763) 2. lekárenský: L. l. krám, l-a dielňa lekáreň: apotheca: lekárský krám (WU 1750); pharmacopolium: dúm apatekársky aneb dylna lekárská (KS 1763) 3. majúci liečivý účinok: lekarskych zelynek (KrP 1760); therapeuticus: hogjtedlny, lekarsky (KS 1763); nápog lekársky (BlR 18. st)