legitimita -y ž. zákonnosť
legitimita [-t-] -ty ž.
legitimita [-t-] -ty ž. ⟨lat.⟩ práv. ▶ právom dovolené správanie, oprávnenie konať, rozhodovať o niečom na základe istých zásad; čo sa zhoduje so zákonom al. z neho vyplýva; syn. zákonnosť, oprávnenosť: spochybniť legitimitu volieb, vlády; stratiť legitimitu; uznať legitimitu prezidenta
legitimita -y ž. ‹l› práv. oprávnenosť štátnej moci, legitímnosť na základe istých zásad, určité chápanie hodnôt (na rozdiel od legality, t. j. formálnej zákonnosti) (op. ilegitimita)
legitimita, -y ž.
1. platnosť zákona a práva vôbec;
2. zákonnosť niečoho, napr. vlády určitej dynastie, určitého ústavu