legitímny príd. zákonný, právoplatný, oprávnený: l. postup, obchod;
legitímne prísl.: l. podnikať;
legitímnosť -i ž.
legitímnosť [-t-] -ti ž.
legitímnosť [-t-] -ti ž. práv. ▶ vlastnosť toho, čo je legitímne, čo sa zhoduje so zákonom al. z neho vyplýva, oprávnenosť; syn. zákonnosť: l. postupu; potvrdiť l. rozhodnutia; overiť l. podpisu; spochybňovať l. vlády; dať niečomu punc legitímnosti; otázka legitímnosti nebola zodpovedaná; súd uznal l. dieťaťa
legitímny príd. ‹l›
1. práv. založený na zákonnom oprávnení; právne uznávaný, uznaný, zákonný, zákonitý (op. ilegitímny): l-a moc; l-a vláda; l. obchod; l-e manželstvo
2. publ. oprávnený, spravodlivý: náš protest je úplne l.;
legitímne prísl.;
legitímnosť -ti ž.