legitímny príd. zákonný, právoplatný, oprávnený: l. postup, obchod;
legitímne prísl.: l. podnikať;
legitímnosť -i ž.
legitímne [-t-] 2. st. -nejšie prísl.
legitímne [-t-] 2. st. -nejšie prísl. ⟨lat.⟩ práv. ▶ v zhode so zákonom; syn. zákonne: l. zvolená vláda; l. nadobudnutý majetok; l. vykonávať moc; verejná súťaž sa konala l.; l. pôsobiť na politickej scéne; konať legitímnejšie; Keďže pri jej zriaďovaní sa nedodržali právne normy, univerzita nemohla vzniknúť legitímne. [Sme 1993]
legitímny príd. ‹l›
1. práv. založený na zákonnom oprávnení; právne uznávaný, uznaný, zákonný, zákonitý (op. ilegitímny): l-a moc; l-a vláda; l. obchod; l-e manželstvo
2. publ. oprávnený, spravodlivý: náš protest je úplne l.;
legitímne prísl.;
legitímnosť -ti ž.
legitímne 1. porov. zákonný, právoplatný 2. p. oprávnene 1
oprávnene 1. majúc oprávnenie, právo (op. neoprávnene) • právom: oprávnene, právom sa domáha vrátenia majetku • právoplatne • legitímne (v zhode s istými zásadami, so zákonom): právoplatne, legitímne sa zúčastnil na schvaľovacom konaní • zákonne (op. nezákonne, protizákonne) • legálne (op. ilegálne): zákonne, legálne zasiahli do legislatívneho procesu • zákonite • zákonito: proti narušovateľom poriadku postupovali zákonite • kompetentne (majúc predpoklady): oprávnene, kompetentne pristúpil k riešeniu problému
2. majúc dôvod, opodstatnenie • právom • zaslúžene: oprávnene, právom sa rozhorčuje nad tým, čo videl; oprávnene, zaslúžene získali isté výhody • odôvodnene • opodstatnene • kniž. dôvodne: odôvodnene, opodstatnene prerušil diskusiu; je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu • zákonite • zákonito: zákonite reagoval na vyslovené nepravdy