legislatíva -y ž. tvorba, vydávanie práv. predpisov;
legislatívec -vca m. odborník pracujúci v legislatíve;
legislatívkyňa -e -kyň ž.;
legislatívny príd.: l-a činnosť
legislatívny [-t-] -na -ne príd.
legislatívny [-t-] -na -ne príd. práv. ▶ súvisiaci s legislatívou, tvorbou a vydávaním právnych noriem, napr. zákonov, zákonodarný: l. proces; legislatívne normy, pravidlá; legislatívne zmeny; legislatívne konanie; platné legislatívne predpisy; prijať legislatívne opatrenia; vytvoriť l. rámec; zlepšiť legislatívne podmienky na podnikanie; predložiť návrh legislatívneho plánu
legislatíva -y ž. ‹l› práv.
1. tvorba právnych noriem a činnosť zákonodarných zborov, zákonodarná moc, zákonodarstvo
2. platné zákony a iné právne predpisy;
legislatívny príd.: l-a činnosť zákonodarná;
legislatívne prísl.
legislačný, legislatívny p. zákonodarný
zákonodarný vydávajúci zákony, súvisiaci s týmto vydávaním • legislatívny: legislatívny proces je zdĺhavý • zried. legislačný • kniž. zákonotvorný
legislatíva, -y ž. práv.
1. zákonodárna činnosť, zákonodárstvo, legislácia;
2. hovor. legislatívne oddelenie ministerstva;
legislatívny príd. zákonodárny: l. orgán, l-a činnosť, l-a úprava, l-e opatrenie, l-e predpisy; l-e oddelenie ministerstva v ktorom sa pripravujú návrhy zákonov;