legát -a m. cirk. vyslanec, splnomocnenec: pápežský l.;
legátsky príd.;
legátstvo -a s. hodnosť, úrad legáta
legát -ta pl. N -ti m.
legát -ta pl. N -ti m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ (v starovekom Ríme) osoba poverená osobitnými úlohami vyššou autoritou, napr. vyslanec senátu, zástupca cisára, veliteľ vojenskej jednotky: cisársky l.; l. légie 2. cirk. ▶ (v katolíckej cirkvi) diplomatický zástupca pápeža poverený osobitnými záležitosťami cirkvi: pápežský, apoštolský l.; l. pre slovanské krajiny; návšteva legáta; zastávať funkciu legáta; vymenovať kardinála za legáta pre eucharistický kongres
legát1 -a mn. N -i m. ‹l›
1. hist. (v starom Ríme) senátor so zvláštnym poslaním, radca vo vojsku, neskôr veliteľ légie, v provinciách pomocník miestodržiteľa
2. cirk. splnomocnený pápežský vyslanec;
legátsky príd.
legát2 -u mn. N -y m. ‹l› práv. odkaz (v závete)
zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)
2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec
3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy
legát1, -a m.
1. hist. v starom Ríme vyslanec senátu, miestodržiteľ v provinciách, veliteľ légie;
2. cirk. pápežsky vyslanec, splnomocnenec pápeža: pápežský l.;
legátstvo, -a str. úrad, hodnosť vyslanca, legáta
legát2, -u m. práv.
1. odkaz v závete, aby dedič vydal určitej osobe vec al. aby jej vyplatil určitú sumu a pod.; poručenstvo;
2. závetom poručená suma al. vec
legát m. i legátka ž. 1. jzsl stolička s vyrezávaným operadlom: A sedne si na legát, nech na ňem sedzí (Jablonové MAL); Na legáce je pou̯ožení poštárek (Záh. Ves MAL); Dočkaj, zeberén to s téj legátki! (Hrušové NMV); Daj si deku na legátku, bude ťi zima (Záh. Bystrica BRA); Manka poutiérali ze zásteru legátku a ponúkli sváčka si sadnút (Myjava); Čo sa trmácáš na téj legátke, sceš hu načisto rozheblat?! (Červeník HLO) 2. zadné čelo postele: Opri si podušku o legát, budež mad višší pod hlavu (Lošonec TRN)
legát m lat adm vyslanec, splnomocnenec: bilo tam dosty legatuw z mnohych kragin; k legatom vherskym (RUŽOMBEROK 1605); wsseci tito duchowe znagu swich knižat wule tak wiborne wikladati, že wsseckich w tom legatuw kralowskich tochto sweta prewissugu (MS 1749); pri dvore mem ke mne legati tvoji každeho času volny pristup maji (KR 1751); pren náb kňaz: legat a posel Gežisse Krista (TC 1631); legaty a poslowe krale nebeskeho (CS 18. st); -sky príd: stolycza legaczka remenem obtahnuta 1 (M. JÁN 1687); -stvo [-í] s úrad vyslanca, splnomocnenca: posel nasseho legatstwi (TC 1631); summa penez panum na legatstwy (SKALICA 1633 E)