legálny príd. zákonný (význ. 3), op. ilegálny: l-a vláda, l. postup, dedič; získať niečo l-ym spôsobom;
legálne prísl.;
legálnosť -i ž.
legálny -na -ne 2. st. -nejší príd.
legálny -na -ne 2. st. -nejší príd. ⟨lat.⟩ ▶ ktorý je v súlade so zákonom, s právnymi predpismi al. z nich vyplýva, zákonný; ktorý nie je zakázaný; op. nelegálny, ilegálny: l. postup; legálna činnosť, práca; legálna kópia počítačového programu; l. pobyt v cudzine; mať zbraň v legálnej držbe; používať l. softvér; využívať legálne prostriedky na dosiahnutie cieľov; vyhlásiť l. štrajk; alkohol je najdostupnejšia a najlegálnejšia droga; Demokratickejší a legálnejší postup, akým sú voľby, nepoznám. [Sme 2003]
legálny príd. ‹l› zhodujúci sa s právnym poriadkom, so zákonmi, so štátnou mocou (op. ilegálny): l. postup; l-a vláda; l-a tlač;
legálne prísl.: l. zvolení zástupcovia;
legálnosť -ti ž.
legálny 1. p. zákonný, právoplatný 2. p. oprávnený 1
oprávnený 1. ktorý má oprávnenie, právo na niečo; uskutočnený na základe oprávnenia, práva (op. neoprávnený, nezákonný) • kompetentný: oprávnený, kompetentný verejný činiteľ; oprávnený, kompetentný postup • zákonný • zákonitý • právoplatný (oprávnený zákonom): uplatňovať svoj zákonný, zákonitý nárok; oprávnený, zákonný zástupca; právoplatný voličský hlas • legálny (op. nelegálny, ilegálny) • legitímny (povolený zákonom): postupovať oprávneným, legálnym, legitímnym spôsobom • povolaný • príslušný (oprávnený na istú činnosť): obrátiť sa so žiadosťou na povolaný, príslušný orgán • autorizovaný (úradne oprávnený na výkon istej pracovnej činnosti): autorizovaný tlmočník
2. p. opodstatnený, spravodlivý 2
právoplatný majúci právnu platnosť (op. neprávoplatný) • platný: právoplatná, platná voľba (op. neplatná); právoplatný, platný rozsudok • zákonný • zákonitý • legitímny • legálny (op. nezákonný, nelegitímny): zákonné, legitímne manželstvo; zákonitý, legitímny, legálny dedič, zástupca
zákonný ktorý je v súlade s právnymi predpismi al. z nich vyplýva • zákonitý: zákonný, zákonitý nástupca • legálny • legitímny: legitímna vláda (op. nelegitímny, nezákonný, ilegálny) • právoplatný • oprávnený: oprávnený dedič (op. nezákonný, neprávoplatný, neoprávnený)
záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľub • kniž.: obligátny • obligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojice • platný • právoplatný • predpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernice • zákonný • legitímny • legálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia
legálny príd. zákonom oprávnený, zodpovedajúci zákonu, zákonitý, zákonný; na zákone sa zakladajúci (op. ilegálny): l-a tlač, l-a činnosť; l-a vláda, l. boj;
legálnosť, -ti ž.
legálny, legálsky príd lat práv zákonný, zákonom oprávnený: trognasobnu pribužnost cirkewne a obecne prawa uznawagu: 1. pribužnost legaisku (:t. g. podle praw ustanowenu:) (DuD 1717); legalszky interess od penežy hodny a slušny mel (BYTČA 1731); evictiu legalnu na sebe prigjmam ((BYTČA) 1735-38); rocsite (budú) od zemy legalsky interes splacat (NOVÁKY 1788)