lebka -y -biek ž. časť kostry tvoriaca základ hlavy stavovcov: ľudská, psia l.; umrlčia l.;
pren. expr. hlava: rozbiť niekomu l-u; holé l-y skinhedi;
lebkový, lebečný príd.: l-á dutina, kosť
lebkový -vá -vé, lebečný -ná -né príd.
lebkový -vá -vé, lebečný -ná -né príd. i anat. ▶ vzťahujúci sa na lebku, kostru hlavy: lebková, lebečná dutina, kosť; lebková klenba; zadná lebková jama; zlomenina lebečnej spodiny; utrpieť vážny l. úraz
lebečný p. lebkový
lebkový týkajúci sa lebky • lebečný: lebková, lebečná kosť • anat. hlavový: lebková, hlavová dutina
lebečný p. lebka
lebka, -y, -biek ž. časť kostry tvoriaca základ hlavy stavovcov: umrlčia, ľudská, mamuta l.;
pren. expr. hlava: rozbiť si l-u o niečo, rozbiť niekomu l-u; Tvrdé lebky! (Jes.) o hlavatých, tvrdohlavých ľuďoch;
lebečný i lebkový príd.: l-á klenba, dutina, jama, spodina, kosť