Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

ležať -í -ia nedok.

1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý

2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede; už l-í, nebuď ho!

3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý

4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere

5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli

6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny

7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch; l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok; list l-l dlho na pošte; jedlo mu l-í v žalúdku

l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne; expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť; l. na smrteľnej posteli umierať; l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy; l. pod zemou byť pochovaný; l. niekomu pri nohách koriť sa; l. v troskách byť zničený; expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj; l-í mu to na srdci záleží mu na tom; l-í mu to akobalvan na prsiach;

opak. ležiavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ležať ‑í ‑ia nedok.

ležať leží ležia lež! ležal ležiac ležiaci ležanie nedok.

ležanie -nia s. potrav., vin. ▶ proces dozrievania a čírenia vína; proces úpravy niektorých alkoholických nápojov: vyrábať nápoj klasickým ležaním; víno sa ležaním v sudoch stále čistí a zreje ▷ ↗ i ležať


ležať leží ležia lež! ležal ležiac ležiaci ležanie nedok. 1. (kde; ako) ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) byť vo vodorovnej polohe, spočívať telom na určitej ploche al. na podložke: l. na posteli; bezvládne l. na zemi; l. pod prikrývkou, pri stene, vedľa niekoho, za plentou; l. na bruchu, na boku, horeznačky, doluznačky; l. v tráve, vo vani; celé hodiny leží pred telkou; miesto na ležanie; štvormesačné dieťa sa neuspokojí iba s ležaním na chrbátiku
2.odpočívať, oddychovať, spať vo vodorovnej polohe: po obede zvykne hodinku l.; leží si spokojne na gauči; nevolajte ho von, v tomto čase už leží; príjemné nečinné ležanie a ničnerobenie
3. (v čom; s čím; kde; ø) ▶ pre chorobu al. nevládnosť byť pripútaný na lôžko: l. v horúčke, v kŕčoch, v bezvedomí; l. v nemocnici, na infekčnom, na chirurgii; tri týždne ležala so zápalom pľúc; šestonedieľka by mala určitý čas l.
4. (kde) ▶ (o veciach, o predmetoch) byť položený vo vodorovnej polohe: list zostal l. v zásuvke; kvety ležia na vrchu košíka; pri stene ležal matrac; pod stromčekom ležali darčeky; Zaboril sa do kresla a prikryl sa novinami, ktoré ležali na stolíku. [A. Kostolný]
5. (kde) ▶ zaberať určitú väčšiu plochu, plošne sa rozkladať, rozprestierať sa; byť umiestnený v priestore, nachádzať sa: hlavné mesto leží v strede krajiny; dedina leží pod úpätím hôr; kde leží Slovensko?; táborisko ležalo pri rieke; veľvyslanectvo leží blízko hotela; bod A leží na priamke c; objavili starú loď ležiacu na dne mora; Ovce pozorne zostupovali prudkým svahom, pod nimi ležal les. [J. Balco]
6. (nad čím) ▶ rozprestierať sa vo vzdušnom priestore, nad zemou: nad údolím leží hmla, opar; Biely je sneh, biele je šero, ležiace nad dolinami. [R. Jašík]; Večerami ležal nad zemou dusný nehybný vzduch. [A. Chudoba]
7. (na čom) ▶ pokrývať niečo v určitej vrstve: na nábytku leží hrubá vrstva prachu; na chodníkoch ležalo lístie; na streche ležala záľaha ťažkého snehu; Na mäkkej zemi ležali smutné mláky. [S. Rakús]
8. ▶ dlhší čas ostávať v nezmenenom stave, nespracovaný, nevybavený: žiadosti ostali l. bez povšimnutia; práca leží nedotknutáležať ladom, úhorom (o zemi, o pasienkoch) byť neobrobený, nevyužitý, ↗ i fraz.
9. (kde) ▶ mať uložené telesné pozostatky v hrobe, byť pochovaný al. posmrtne spočívať na nejakom (i neznámom) mieste: v tejto časti cintorína ležia neznámi vojaci; v dávnejších časoch zvykli tí, čo si siahli na život, l. za múrmi cintorína
10. (kde) ▶ (o javoch) zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko; syn. tkvieť: podstata sporu leží úplne inde; tu kdesi leží náš problém, naša bieda; príčiny jej zvláštneho správania ležia hlboko v podvedomí; ťažisko rozhodovania ležalo mimo ich pracoviska; kľúč k oživeniu ekonomiky leží v daňovej politike
11. (v čom) ▶ (o alkoholických nápojoch) prechádzať dlhodobejším procesom čistenia, získavať novú kvalitatívnu úroveň, dozrievať, vyzrievať: nápoj musí l. v sude; horká liehovina leží v dubových kadiach aj niekoľko mesiacov, až potom ju nalievajú do fliaš
fraz. expr. ležať ako kus dreva/klát/poleno ležať nehybne, nemôcť vstať; ležať ako Lazár byť nemohúci, bez vlády, sily; expr. ležať ako mrcina byť veľmi unavený; ležať ako mŕtvy ležať meravo, bez pohybu; ležať ako na dlani nachádzať sa priamo v zornom poli, byť výborne viditeľný; celý svet mu leží pri nohách všetci ho obdivujú, uznávajú, je slávny; ležať bez dychu byť (akoby) bez známok života; expr. ležať hore bradou/kopytami byť mŕtvy; expr. ležať hore bruchom/pupkom nič nerobiť, leňošiť, oddychovať; ležať ladom/úhorom (o výsledkoch práce, o peniazoch a pod.) byť nevyužitý, neprinášať osoh; ležať na lopatkách byť porazený, prehrať; ležať na márach al. ležať vystretý byť mŕtvy; ležať na smrteľnej posteli umierať; ležať niekomu pri nohách a) uctievať niekoho, koriť sa niekomu b) veľmi niekoho milovať; ležať pod [hrubou] vrstvou prachu byť, ostať zabudnutý; ležať pod zemou byť pochovaný; ležať v hrobe byť mŕtvy; ležať v klbku ležať schúlený, skrútený; ležať v knihách tráviť celé hodiny čítaním al. štúdiom kníh; ležať v prachu a) pokorovať sa pred niekým b) byť ponížený; ležať v troskách/rozvalinách a) byť zbúraný, rozbitý, zničený b) (o záležitosti) byť zmarený; ležať za pecou byť lenivý, nič nerobiť; niečo leží na niečích pleciach niekto je za niečo zodpovedný, stará sa o niečo; niečo mu leží na duši niečo ho trápi, ťaží; niečo mu leží na srdci a) cíti za niečo zodpovednosť b) niečo ho trápi, ťaží; expr. niekto, niečo mu leží v žalúdku niekto, niečo mu prekáža, na niekoho, na niečo sa hnevá ◘ parem. čo leží, to nebeží nemeň stav vecí, nechaj to tak; v mladosti ležiaci, na starosť žobráci
opak. ležiavať -va -vajú -val

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


ležať 1. byť vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: ležal na gaučipolihovaťpolihúvať (občas, chvíľami ležať): na laviciach v parku polihujú, polihúvajú turistikniž. spočívať: chorý spočíval na lôžkuexpr.: lohniťlehniť: lohnila, lehnila celé dopoludnie

2. byť pripútaný na posteľ pre chorobu • byť chorýchorieťchorľavieť: leží, chorie, chorľavie od marca

3. byť uložený v hrobe • odpočívaťkniž. spočívať: tam ležia, odpočívajú, spočívajú naši otcovia

4. p. rozprestierať sa 1 5. p. spať 1 6. p. povaľovať sa 2


nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byťvyskytovať sanachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlínležaťrozprestierať sabyť položený (o veciach): obec leží v údolístáť (vzpriamene): na stole stojí vázadržať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši

2. jestvovať v istom stave • byťnachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii

3. byť obsiahnutý • byťvyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrátbyť prítomnýjestvovať: vo vode je prítomný kyslík


povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

p. aj túlať sa, leňošiť

2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2


spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť


spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ležať, -í, -ia nedok.

1. mať telo položené vo vodorovnej polohe, napr. na zemi, na posteli a pod.: l. na posteli, na diváne, na lôžku, na zemi, na lúke, l. na chrbte, na lopatkách, horeznak, horeznačky, naznak, l. vystretý, mŕtvy, zabitý, l. ako (ani) kus dreva, ako (ani) poleno celkom nevládne, nepohnute; l. ako klát, ako zabitý bez pohnutia, nehybne; lež! povel pre psa

už leží na márach zomrel; l. niekomu pri nohách koriť sa; l. v prachu byť pokorený, koriť sa; l. v hrobe byť mŕtvy; Ako si postelieš, tak budeš ležať (prísl.) ako pracuješ, tak sa máš;

2. odpočívať, spať: Maťo ležal vždy oblečený, nezobliekal sa vôbec nikdy. (Jégé)

3. byť chorý, nemocný, byť pripútaný na lôžko: l. v nemocnici, l. štyri týždne na zápal pľúc, l. na smrteľnej posteli;

4. byť položený, spočívať vo vodorovnej polohe, rovine: strom leží na zemi, zbožie leží na poli, kniha leží na stole;

5. (kde) mať, zaujímať určitú polohu, nejaké miesto, byť umiestený, rozprestierať sa: kameň leží na dne rieky, peniaz leží na dlani, mesto leží nad morom, dedinka leží na kopci, na rovine, v údolí, na brehu rieky, bod leží na priamke; za mestom leží vojsko táborí

l. v ceste niekomu byť prekážkou, prekážať; l. v troskách byť zničený, rozbitý a pod.;

6. byť, ostávať nevybavený, nespracovaný, neobrobený, bez použitia; ostávať nedokončený: pole leží roky úhorom, ladom neobrobené; práca leží, spis, prípis leží v zásuvke, list, odpoveď leží u niekoho už dva mesiace;

opak. ležiavať, -a, -ajú


pololežať (správnejšie písané polo ležať), -í, -ia nedok. čiastočne, nie celkom, neúplne, napoly ležať: Na diváne pololežiac sedela Želka. (Tim.) Navalil sa na stenu a tak ostal pololežať. (Bod.) Na doske pavlače pololežali mládenci. (Zgur.) Telkiza polo ležala, polo sedela na hlavniciach. (Fig.)

ležať i ležiť nedok.
1. csl spočívať vo vodorovnej polohe (o ľuďoch a zvieratách): Kode-tode som hu (prasnicu) poškrapkávala, žebe lepšie na pokoji ležala (Čelovce MK); Zostav tam ležať (V. Bielice TOP); Ešťe móžem ľežiť (Terchová ŽIL); Kravi po viprahnucí ležá pri voze (Vaďovce MYJ); Ľežeľi tag roscahnute jag zabite, bo to bula horozdz veľika vera (Rozhanovce KOŠ);
F. leží ako polámaní (Jasenová DK) - veľmi ukonaný; ľeží mu v žalútku (Bodorová MAR) - nemá ho rád, nenávidí ho; na srcu mi leží (Revúca) - trápi ma to; na misli mi to leží (Rochovce ROŽ) - nezabudnem, pamätám na niečo; leží mu to na hu̯avie (Kuchyňa MAL) - má to na starosti; leží na zemi ako mŕtva (Podkonice BB), ľeží aňi na márach (Košťany n. Tur. MAR), leží jako zdechlina (V. Rovné BYT), leží jako kus dreva, jako zabití, jako mrtví, jako snop, jako klát (Bošáca TRČ), ľežec jag drevo, trava, žito, strom, drevo v ľeśe, kameň (Markušovce SNV) - nehybne; ležať ako bundáš (Bobrovec LM) - bezstarostne; ľežec hore pupkem (V. Šariš PRE) - odpočívať; ľežec polcem (Dl. Lúka BAR) - nevládne; ako si kto posťele, tag buďe ležať (Podkonice BB) - podľa prípravy sa dostaví výsledok
2. csl byť položený: Mrtviaho nahali v láďe ležeť (Čierna Lehota ROŽ); Ces cestu ležá prevalené bučáki (Trenč. Závada TRČ); S pravidiel je úkol dokola, takí rám, ten leží na tích puntoví_hradách (V. Maňa VRB); Kňiška ľežela na stoľe (Soľ VRN)
L. zboží ležalo po kose (Modranka TRN) - poľahnuté zbožie smerovalo klasom ku koscovi
F. leží ladem (Dúbravka BRA) - nov. bez úžitku (napr. o neobrábanej pôde); eśči ňichto ľeženeho chľeba ňejid (V. Šariš PRE) - ležaním, oddychovaním nič nenadobudneš
3. stáť, v pokojnom stave nadobúdať isté vlastnosti (napr. o mäse, náleve): Tá prísada misela ležäť aj dva-tri dňi, potom sä dávalo koreňa̋ (Veličná DK)
4. csl byť chorobou al. pre oslabenie organizmu pripútaný na posteľ: Žena po puoroďe ľeža̋la za plachtou, aľe ňie každá, dachtorá aj hňeť choďila (Kňažia DK); Práve z Janom ležäla (po pôrode), koj buli kozbi (Sirk REV); Uš se mu boki otvorili ot keliho ležena̋ (Revúca); Chrípka išla z don do domu, pól dzedzini ležalo (Smolenice TRN); Priňiz ho (syna) i do domu a doma ľežel (Brezina TRB); Toto ľežeňe ma iśće horši zmordovalo jag robota (Žalobín VRN); Ta ja vedz na tifuz ľežela (Sobrance)
5. byť mŕtvy, zabitý (o ľuďoch, zvieratách) al. pochovaný: Jeden pribehou̯ zvonká, že uš piaťi ľežia na dvore (Detva ZVO); V Ďinďešu ľeži, tam ho pochraňiľi (Šumiac BRE); Stačila len jenna rana a srnedz už ležav (Trakovice HLO); Už ľeži das tri roki (Spiš. Podhradie LVO)
F. ľeží na márach (Mošovce MAR), ľeží v hrobe (Čičmany ŽIL), ľeži na deski (Kanaš PRE) - o mŕtvom; ležiavať opak. k 1: Chlieve sa misia tuj-tuj hasenem vápnom okaliťi znutra, zvonka, aj tej škiepe, ďe sviňa ležiava (Čelovce MK)


ležiavať p. ležať


ležiť p. ležať

ležať ndk
1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: zhrešil sem chodě, sedě, ležě (ASL 15. st); Klampiarka na laviczi ležela (BYTČA 1666); ja som prave na luky v doline pri hiadlouskych zemach ležau, ked ona išla podla mna (S. ĽUPČA 1732 CM); tam lezi na sene w gaslach ten Gezissek mali (Pas 18. st);
x. pren subjaceo: pod nim lezim (ML 1779) podlieham pod niekoho; bohaty ma dost pryteluw, w uradoch hodnosťi a chudobny wssade ležy w opowrženosťi (GP 1782) je opovrhovaný; ty (človeče) welmy opowrženy a na spodku ležjcy (BlR 18. st) nemajúci úctu, ponížený
F. gako sobeposteless, tak ležeti budess o úspechu rozhoduje príprava; kdo leži, ten ležj, kdo pada, ten pada, koho wjtr na zem zwalj, toho každy kigem walj keď je niekto slabý, nemá východiska (SiN 1678); mysli sobě cžlowěče, gak bys guž na smrtedlneg posteli ležal a o twem žiwobiti doktoré, lékary a apatekáré gužby nic netrufali (SSt 1742) že by si zomieral; timto treffunkem was prwnj smysl wzhůru bradu ležj (FP 1744) je porazený; (človek) gak wždy hore znački ležy, nema dluho žiti (GV 1755) na chrbte; ten, kterýž na márach ležj, má syce ussj, ale neslyssj, ma oči, ale newidj (StN 1785) je mŕtvy; mug brat mne yamu chtel kopat a snad bi on hodnegssy bil w neg lezet nez ya (s. l. 18. st) úkladca si zasluhuje osud obete
2. s kým, pod kým súložiť: že gu nassly z mladencem spolu ležatj (MP 1718); concubuit viro: z mužem ležala; succuba: náložnica, súložnica, pod mužem ležjcy kúrwa (KS 1763); kdo leži z malomocznu ženu, tez take nakazi se (LR5 18. st)
3. byť uložený na odpočinok, spať: towaryss bude powinen doma lezety, gesly by doma nelezel a postel ustlana byla, ma tomu kdo ustlal za pokuty daty d 12 (CA 1669); recubo: ležjm, odpočjwám; discedere cubitum: gjti ležati spati (KS 1763)
F. l. na (svojom) pokoji, pokojíku spať, odpočívať: kdi sem na pokoji ležel a spal giž o polnoci bilo od w likeho kriku sem se zbudil (VLKANOVÁ 1643); kdy sem gia na swogiom pokogiku ležel w dome pana Horwatha, tehda slissal sem hlas (KRUPINA 1643); swedek ležel a odpočiwal yakožto w noci (BYTČA 1777)
4. (o vojakoch) byť ubytovaný, bývať: k knizeti ssli, ktery pod Ostrihomem taborem ležel (RUŽOMBEROK 1605) mal rozložený tábor vojska; dragunom, ktery u messtanou lezaly (KRUPINA 1684); comisarowi, kteri ležal u powraznika (večeru) (ŽILINA 1718)
L. Ondrej Malý pribehol k wogakom, kteri unho na quartiri lezeli (PRÍBOVCE 1764) bývali; kolko osob slawneho wogska w nasseg obci na qvartiely leži (ŠTRBA 1767)
5. na čo, v čom pre chorobu byť pripútaný na posteľ: prziwolal gest k sobie Mikulass Nosko przed smrti w nemoczy leze (ŽK 1469); muoy bratr tessko lezicz, dal mne pre sebe pozwati (JELŠAVA 1594) vážne chorý; ležicz na smrtedlnej posteli (ŽILINA 1648) umierajúci; po mukách, trapení ležel týden celý i nemel jest pokoje pred swú hroznú smertí (ASL 1687); raz, kdi gsem na Uhrade na zimniczi ležal (S. ĽUPČA 1689); slyssel sem že w tesskeg nemoczy lezel (VIEDEŇ 1712); w ssestonedelgach lezela (KRUPINA 1745); sslakem porazený ležal (KB 1756); nekolik dny nebezpečne ležel (BYTČA 1774) o nebezpečnej chorobe; kteri w mdlobach leži, tomu nech sa gedacé dine dagu pod nos (Zel 18. st)
6. kde byť umiestnený niekde, nachádzať sa, rozprestierať sa niekde; na čom, v čom spočívať, byť uložený: wynohrad, ktery lezy w Ssydunku (TRNAVA 1580); skaly na zemy ležya (KoB 1666); jedlo ležy w žaludku (HL 17. st) je ťažko stráviteľné; vlasy jak zlato ležá na hlavie (ASL 1701); oči gegi hluboce w hlawe leželi (VP 1764); Balaton jezero na deset mjl ležj (MARTIN 18. st);
F. zadost na srdcy ležj (SP 1696) zaťažuje; (jazykom) se pozna pokrm, napog, w čem gaki ssmak leži akú čo má chuť; fabulne su teto rečy, wssak w nich prawda leži (GŠ 1758); heluo librorum: ustavične w knjhach ležj (KS 1763) priveľa číta; táto wec my w hlawe ležala (VP 1764) úporne som na ňu myslel; l. komu na hrdle, l. na kom zaťažovať niekoho niečím: nauze, kteráž mu na hrdle ležij (BK 1612); watša tiercha leži na nich (NITRA 1712); taxu nelen nezaplatil, ale takowa restantia až posawad na nassem krku ležj (VRBICA 1761)
7. na čo byť obrátený, viesť, smerovať niekam: na prawu (ruku) ležice pinwična djera (KRUPINA 1635); na druhe dwere won do pole ležjce wybehol (BYTČA 1746)
8. ostávať nevyužitý, neprinášať úžitok: nebudie (groš) darmo ležať (BYTČA 1730); husam (sa) može skrowno sipati, ginacž nechagu nesenj ležeti (Kal 18. st) prestanú niesť; (hrušky) tri dni na hrbe lezja (PR 18. st)
L. roly každy druhy neb trety rok na vhor ležat zanechate (WL 1789) neobrobené
9.
L. wiastnj statek wsseczek stogiczi neb lezyczy, yakykoly gest, poruczugi (ŽK 1565) nehnuteľný; pecunia ocupata: penjze neležyce kt. sú v obehu; pecunia otiosa: penjze ležjce kt. nie sú v obehu (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

do izby, kde ležal dans la chambre gisait
dvaja spoločníci ešte ležali deux compagnons étaient encore étendus
ešte ležali na piesku étaient encore étendus sur le sable
izby, kde ležal starec la chambre gisait le vieillard
jeho veľký pes ležal son grand chien, couché
nehybne ležal, potom sa étendu immobile, puis se
pes ležal na prahu chien, couché sur le seuil
vedia, kde leží ostrov savent est située l'île
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu