lež spoj. priraď.
1. po zápore vyj. zdôraznený odporovací vzťah, ale, no: nešli cestou, l. chodníkom; nie prísny, l. láskavý
2. nielen(že) – l. aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: dom sme nielen postavili, l. aj, i zariadili
lež spoj. priraďovacia
nielen – lež aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
nielen – lež i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
nielenže – lež aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
nielenže – lež i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
lež spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje zdôraznený odporovací vzťah; syn. ale: volá ho, lež neozýva sa jej; snažíme sa, lež nejde to tak rýchlo; pytačov bolo dosť, lež nechcela žiadneho; Samota nie je odlúčenosť, lež tvorivý priestor v duši. [LT 1998]; Bezbožník sa v svätostánku nekajal, lež kradol. [VNK 2000] 2. ako súčasť dvojčlenných spojok nielen - lež aj, nielenže - lež i, nielenže - lež ani ▶ vyjadruje stupňovací vzťah; syn. nielen, ale aj; nielen, ba aj: je to nielen zábavné, lež aj poučné; nielenže nehovoril pravdu, lež i škodiť nám začal; nielenže nepríde, lež ani nezavolá; rodičia nielenže neučia deti dobrému, lež ani ich nekarhajú za zlé správanie
ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako
2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)
3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza
4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil
5. p. keď 1 6. p. ledva 2
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)
2. p. ale 1
lež 1. p. ale 1, však 1 2. p. ako 2 3. p. kým 1
však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem
2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak
3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak
4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že
1. odporovacia (= ale, no): Z pitvora sa ozývajú šuchotné kroky starej Jery, ktorá ani po obede nemá sna, lež sa večne tmolí a čosi šuká po dome. (Kuk.) Nešli chodníčkom, lež priamo, aby ich murári nespozorovali. (Zúb.)
2. stupňovacia, zosilňovacia: Nechodíme len po nádvoriach, lež na samotný Hrad. (Štítn.) A ozaj ani hlasom nie, lež vnútrom svoju hladovú Ťapáci spievali. (Ráz.-Mart.) To mu nielen neuškodilo vo verejnej mienke ľudu, lež ešte zvýšilo jeho vážnosť. (Záb.)
3. nár. porovnávacia (= ako): Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šolt.)
lež I. spoj. A. priraď. zsl vyjadruje odporovací vzťah (obyč. pri zápore v jednej z viet); ale, no: Volaľi zme hu, ľež vona ňesťela ísť (Čičmany ŽIL); Nešél do školi, le_za kamarádmi (Bošáca TRČ); Nestal sa tu žáden handel ani kúpa, le_sa to stal stav manželskí (Cífer TRN); Čakalch na nu, lež ona neprišla (Myjava) B. podraď. jzsl 1. uvádza časovú vetu; kým, pokiaľ, prv ako: Ale ešťe lež ňebola večera, dali kravám patružlienovú oplatku, volagdo aj sviňiam (V. Maňa VRB); Le_sviňu rozobrali, zatál pól paklíka cintél vichosnuvali (Lapáš NIT); Lebo le_zme sa troška poviprávali, u_zme sa aj roschádzali (Smolenice TRN); Som vám ale ped rázi spadól, leš som prišól k pomoci (Ružindol TRN); Tan sem ležau̯ osen tídňú, leš sen dostau̯ nohu do gipsu (Jablonica SEN) 2. uvádza podmienkovú vetu; ak, keby, ako by: Já račig budem doma dva krumpole jest, lež bich biu̯a viedeu̯a, jak je to tadi ve Franciji (Kuchyňa MAL); Manka, leš tí šati bi mali bit s takím hríchom, já íh rači nescem (Ružindol TRN); Jano lež bi ból mal dat šesták na mašinu, račiéj išél peší (Bošáca TRČ) II. čast. uvádza neukončenú výpoveď; kým, nech, aby: Lež ón príde... Leš to spravíš... (Lukáčovce HLO)
ležka p. lež
lež m. i ležka ž. tes. nov. sekerou urobený zásek do dreva: Zaťau̯ sa legár, tera_sa to povie leš, abi drevo na tom ležalo (Prochot NB); leška (Sliače RUŽ)
lež p. lož
lež spoj A. prir uvádza vetu 1. odporovaciu, ale, no: netrzeba vpominati swe, lez ma swe gistiniky z toho vpomenuti (ŽK 1473); wy naložte, lež wpustite Brniczkeho do vreku (KAĽAMENOVÁ 1575); chledala hus, lež (on) gu zgedol ((LEVOČA) 1716) 2. odporovaciu obmedzovaciu, len, iba: kdyz by zena ta zadneho ginssieho bratra nemiela, lez toho knieze (ŽK 1473) B. podr uvádza členské al. vetné porovnanie, ako, než: hage su wčzyl lepssge, lež prw boly (M. KAMEŇ 1704); Skrowaněk prw Jakuboza ugyeril, les won geho (ŠÍPKOVÉ 1747)