Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

lež spoj. priraď.

1. po zápore vyj. zdôraznený odporovací vzťah, ale, no: nešli cestou, l. chodníkom; nie prísny, l. láskavý

2. nielen(že) – l. aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: dom sme nielen postavili, l. aj, i zariadili

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lež spoj.

lež spoj. priraďovacia


nielenlež aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielenlež i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielenželež aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)


nielenželež i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

lež spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje zdôraznený odporovací vzťah; syn. ale: volá ho, lež neozýva sa jej; snažíme sa, lež nejde to tak rýchlo; pytačov bolo dosť, lež nechcela žiadneho; Samota nie je odlúčenosť, lež tvorivý priestor v duši. [LT 1998]; Bezbožník sa v svätostánku nekajal, lež kradol. [VNK 2000]
2. ako súčasť dvojčlenných spojok nielen - lež aj, nielenže - lež i, nielenže - lež ani ▶ vyjadruje stupňovací vzťah; syn. nielen, ale aj; nielen, ba aj: je to nielen zábavné, lež aj poučné; nielenže nehovoril pravdu, lež i škodiť nám začal; nielenže nepríde, lež ani nezavolá; rodičia nielenže neučia deti dobrému, lež ani ich nekarhajú za zlé správanie

-ež/203785±688: konjunkcie 75345→75112
+200
−437
n/72642 l/2703→2470
+200
−437

-ež/203785±688 3.25: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 808→714
+31
−29
b/614 r/148→59
+28
−24
l/33→28
+3
−5
(6/13)

-ež/203785±688: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 0→238
+434
−195
l/0→238
+434
−195

/1367999±2253 3.84: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 3150→2897
+271
−124
drž/1285 bež/614 snaž/600 stráž/16→95
+176
−68
ž/91→66
+14
−18
rež/148→59
+28
−24
slúž/35 lež/33→28
+3
−5
ž/18 ž/16→14
+2
−3
ž/17→13
+2
−3
maž/19→11±3 (20/59)

/1367999±2253 36.88: konjunkcie 103960→103710
+202
−437
než/72642 až/28020 lež/2703→2470
+200
−437
nuž/333 totiž/219 už/43→26
+3
−0

/1367999±2253: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 0→238
+434
−195
lež/0→238
+434
−195

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ?nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masleakoby: oblaky sú akoby namaľovanépoet.: sťasťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka)než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladalizried. čo: zje toľko čo otecnár. al. poet. jaknár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko)nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2


ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1


kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1


lež 1. p. ale 1, však 1 2. p. ako 2 3. p. kým 1


však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • aleno (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieťlenželež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bálnespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosťa veďlebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohlinár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na očinár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda?nie: Vari by sme mali už ísť, nie?expr.: všakvervšakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho?expr. všakhejzastaráv.: všakánovšakpravdanár. šaknespráv. že

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lež spoj. priraď.

1. odporovacia (= ale, no): Z pitvora sa ozývajú šuchotné kroky starej Jery, ktorá ani po obede nemá sna, lež sa večne tmolí a čosi šuká po dome. (Kuk.) Nešli chodníčkom, lež priamo, aby ich murári nespozorovali. (Zúb.)

2. stupňovacia, zosilňovacia: Nechodíme len po nádvoriach, lež na samotný Hrad. (Štítn.) A ozaj ani hlasom nie, lež vnútrom svoju hladovú Ťapáci spievali. (Ráz.-Mart.) To mu nielen neuškodilo vo verejnej mienke ľudu, lež ešte zvýšilo jeho vážnosť. (Záb.)

3. nár. porovnávacia (= ako): Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šolt.)

lež
I. spoj.
A. priraď. zsl vyjadruje odporovací vzťah (obyč. pri zápore v jednej z viet); ale, no: Volaľi zme hu, ľež vona ňesťela ísť (Čičmany ŽIL); Nešél do školi, le_za kamarádmi (Bošáca TRČ); Nestal sa tu žáden handel ani kúpa, le_sa to stal stav manželskí (Cífer TRN); Čakalch na nu, lež ona neprišla (Myjava)
B. podraď. jzsl
1. uvádza časovú vetu; kým, pokiaľ, prv ako: Ale ešťe lež ňebola večera, dali kravám patružlienovú oplatku, volagdo aj sviňiam (V. Maňa VRB); Le_sviňu rozobrali, zatál pól paklíka cintél vichosnuvali (Lapáš NIT); Lebo le_zme sa troška poviprávali, u_zme sa aj roschádzali (Smolenice TRN); Som vám ale ped rázi spadól, leš som prišól k pomoci (Ružindol TRN); Tan sem ležau̯ osen tídňú, leš sen dostau̯ nohu do gipsu (Jablonica SEN)
2. uvádza podmienkovú vetu; ak, keby, ako by: Já račig budem doma dva krumpole jest, lež bich biu̯a viedeu̯a, jak je to tadi ve Franciji (Kuchyňa MAL); Manka, leš tí šati bi mali bit s takím hríchom, já íh rači nescem (Ružindol TRN); Jano lež bi ból mal dat šesták na mašinu, račiéj išél peší (Bošáca TRČ)
II. čast. uvádza neukončenú výpoveď; kým, nech, aby: Lež ón príde... Leš to spravíš... (Lukáčovce HLO)


ležka p. lež


lež m. i ležka ž. tes. nov. sekerou urobený zásek do dreva: Zaťau̯ sa legár, tera_sa to povie leš, abi drevo na tom ležalo (Prochot NB); leška (Sliače RUŽ)

lež p. lož


lež spoj
A. prir uvádza vetu
1. odporovaciu, ale, no: netrzeba vpominati swe, lez ma swe gistiniky z toho vpomenuti (ŽK 1473); wy naložte, lež wpustite Brniczkeho do vreku (KAĽAMENOVÁ 1575); chledala hus, lež (on) gu zgedol ((LEVOČA) 1716)
2. odporovaciu obmedzovaciu, len, iba: kdyz by zena ta zadneho ginssieho bratra nemiela, lez toho knieze (ŽK 1473)
B. podr uvádza členské al. vetné porovnanie, ako, než: hage su wčzyl lepssge, lež prw boly (M. KAMEŇ 1704); Skrowaněk prw Jakuboza ugyeril, les won geho (ŠÍPKOVÉ 1747)

L'ež L'ež

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu