lazník -a mn. -ci m. obyvateľ lazov: detvianski l-ci;
lazníčka -y -čok ž.;
laznícky príd. i prísl.: l. kraj
lazník -ka pl. N -íci G -kov m.
lazník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ človek, ktorý je pôvodom z lazov a tam aj žije; obyvateľ lazu, horskej osady (názov používaný na strednom Slovensku); syn. kopaničiar (názov používaný na západnom Slovensku): detvianski, oravskí lazníci; starí lazníci; staviská lazníkov; spôsob života slovenských lazníkov; Ja som Martin Mičinec, lazník, býval som najväčší bitkár. [L. Ťažký]; Lazníka do Bratislavy jednoducho nepresadíte. [LT 1998] 2. pejor. ▶ človek vyznačujúci sa jednoduchým, priamočiarym myslením, jednoduchým výzorom a obyč. aj neuhladenými, neokrôchanými spôsobmi, neogabanec, dedinčan: tunajší učiteľ nie je nijaký l.; Počúvajte, čo tu chodíte ani taký lazník, ani taký holofojtoš, ako sa takým tunáka vraví? [L. Ballek] ▷ lazníčka -ky -čok ž.: Z krajných chalúp vybiehali lazníčky, zaháňali s prenikavými výkrikmi rozdivených psov. [J. Balco]
lazník obyvateľ lazov • kopaničiar (obyvateľ kopaníc): lazníci, kopaničiari sú tvrdé nátury
vrchár obyvateľ osady vo vrchoch: oravskí vrchári • vrchovec • horal: alpskí horali • lazník (obyvateľ horskej osady s roztrúsenými obydliami): detvianski lazníci • kopaničiar (obyvateľ skupiny domov na samote na západnom Slovensku) • goral (vrchár z oblasti poľských hraníc)
lazník, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ lazov, kopaníc, kopaničiar: oravskí l-i;
lazníčka, -y, -čok ž.;
laznícky príd.: l. kraj, l. život, l-a chudoba
lazník m. strsl kto býva na lazoch, obyvateľ lazov: Ťí lazňíci to choďievaľi sem (Cerovo KRU); Tag jeden lazňíg išiou̯ ťaďe do súdu (Môlča BB)