lazník -a mn. -ci m. obyvateľ lazov: detvianski l-ci;
lazníčka -y -čok ž.;
laznícky príd. i prísl.: l. kraj
laznícky -ka -ke príd.
laznícky prísl.
laznícky1 -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s lazmi, s lazníkmi; nachádzajúci sa na lazoch; typický pre lazy, pre lazníkov (názov používaný na strednom Slovensku); syn. kopaničiarsky (názov používaný na západnom Slovensku): l. kraj; laznícka osada; laznícke domce, drevenice, gazdovstvá; laznícke rodiny, deti; l. spôsob života; roztrúsené laznícke osídlenie Podpoľania; kráčajú strmým lazníckym chodníkom; Keď prejdem popri stratenej lazníckej samote, opýtam sa, čia je to izbička, čie je to humno. [L. Ťažký]
laznícky2 prísl. ▶ typicky pre lazníkov, pre spôsob života na lazoch: l. tvrdá nátura; vedie l. osamelý život
lazník, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ lazov, kopaníc, kopaničiar: oravskí l-i;
lazníčka, -y, -čok ž.;
laznícky príd.: l. kraj, l. život, l-a chudoba