laz m. strsl, miest. zsl
1. poľnohospodárska pôda získaná klčovaním a kultivovaním na úžitkovú zem, lúka, hon: Laz e lúka višie položená, ďe-tu na ňej kríki (Lazany PDZ); Na Ťisouňikah bolej lazej, tam ťí gazdovia maľi veľa pašu (Lešť MK)
2. sezónne chotárne sídlo s hospodárskymi budovami: Podlavičaňia choďievaľi na lazi ľen v ľeťe (Králiky BB); laz (Žibritov KRU); laze (Čelovce MK)
3. stála samota al. skupinové obydlia v chotári: Ten je ďesi na ďetvianskih lazo_horárom (St. Hory BB); A kerúže si tájďe ziaťi, či tú z lazu nad Opicháčkou? (Senohrad KRU); Ňeviem aňi, ďe to bolo, z dákih lazou (Poniky BB); Chlapca ňepoznau̯, to bou̯ s tejh lazou (Lešť MK); To bolo u Dvorskíh na laze, tam bolo roboti dosdz na roľi (Podmanín PB); lažtek m. zdrob. expr. k 1: Chudoba obrábäla každí lašťok (Králiky BB)
lažtek p. laz