Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst obce

laz -u obyč. mn. m. horská osada s roztrúsenými obydliami: detvianske l-y, bývať na l-och;

lazík -a, lázok -zka/-zku m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
laz ‑u mn. ‑y m.

laz lazu obyč. pl. lazy m.

laz lazu obyč. pl. lazy m. ▶ odľahlá osada na horskom svahu s roztrúsenými obydliami al. skupinami obydlí (názov používaný na strednom Slovensku); syn. kopanica, kopanice (názov používaný na západnom Slovensku): okrúhly, dlhý l.; detvianske lazy; osamelý l.; osadník na laze; ľudia z lazov; bývať, žiť na lazoch; hmla stúpa na l.; Z nej [z nemocnice] sa pobral domov, kamsi na lazy. [A. Baláž]lazík -ka pl. N -ky, lázok lázka/lázku pl. N lázky m. zdrob.: zelený l.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

laz, -u, obyč. v mn. č. lazy, -ov m. druh horskej osady so skupinami domov roztrúsených po svahoch, kopanice;

lazík, -a i lázok, -zku m. zdrob. expr.


láž, -e, -í ž. text. druh jemnej tkaniny;

lážový príd.: l-á pyžama

laz m. strsl, miest. zsl
1. poľnohospodárska pôda získaná klčovaním a kultivovaním na úžitkovú zem, lúka, hon: Laz e lúka višie položená, ďe-tu na ňej kríki (Lazany PDZ); Na Ťisouňikah bolej lazej, tam ťí gazdovia maľi veľa pašu (Lešť MK)
2. sezónne chotárne sídlo s hospodárskymi budovami: Podlavičaňia choďievaľi na lazi ľen v ľeťe (Králiky BB); laz (Žibritov KRU); laze (Čelovce MK)
3. stála samota al. skupinové obydlia v chotári: Ten je ďesi na ďetvianskih lazo_horárom (St. Hory BB); A kerúže si tájďe ziaťi, či tú z lazu nad Opicháčkou? (Senohrad KRU); Ňeviem aňi, ďe to bolo, z dákih lazou (Poniky BB); Chlapca ňepoznau̯, to bou̯ s tejh lazou (Lešť MK); To bolo u Dvorskíh na laze, tam bolo roboti dosdz na roľi (Podmanín PB); lažtek m. zdrob. expr. k 1: Chudoba obrábäla každí lašťok (Králiky BB)


lažtek p. laz

laz m
1. pozemok získaný vyklčovaním lesa, kopanica: Jano Czaban kupyl slobodnym trhem od Allexandra Thomasse laz aneb kopaniczu (SLIAČE 1589); Martin Benezalius darowal panu Isaku Maier geden laz aneb lucžku prj priekopj (BÁTOVCE 1631); Matej Gallo ten laz z hory wyrobeny z swimy potomky swobodne užywal (TURANY 1637); nachazegy se mezy namy nektery, ktery se společnych passyenek okolo hagow sauczych wiklcugizce něco takowe kopaničky k swim lazum pripogugi, a obecne passienky zmenssugi (ZÁBORIE 1714); kdo z was negakowe budtože skrze swogjch predkuw, rodičuw anebo y skrze sameho sebe wykolčowane kopanice a lazy až posawad bezpečne požjwa, nech se o takowych každy u mne ohlasj (GOLIANOVO 1742)
2. lazy pl skupiny domov roztrúsené na svahoch, horská osada s roztrúsenými domami: poddani komornici v lazech slatinskych bydlici (Z. SLATINA 1794 LP); lázok [-ek], lazík, lažtek [-tek, -ček, -ťok], lazčik, lazeček, lazíček dem k 1: cztiriczat rokow sem chodil na tenz lazeczek (TRENČÍN 1587); Balaz kupil od Cedilkj lassezek w sume f 2 (SLIAČE 1600); Juro Gupancyk ma niektery lazek w Rastokach (ORAVA 1624); lazok ten gistj gest pred Kutj, kterehossto laziku ma polowicz užiwat Iohannes Masiarik (MARTIN 1657); Prssanci platili Badincom od tich lažtokou ((ŠTIAVNIČKA) 1676); Andreas Marcžek kupil geden lazik pri Knazowem ga magicze geden laziček Hore Brtnim tak rečeny w chotary (MARTIN 1681; 1714); w Strbakoweg dolinie koniecz lassteka na 18 kročagj zdlze a na 20 ssire (VELIČNÁ 1723); trynasta za Blatinu u laščyka rola (ČACHTICE 1749)
P. tpn flumen Lazych (v Gemeri 1254 VSS); Villa Laz (Lažany 1320 RDSl)


lázok p. laz


lažtek, lažťok p. laz

Laz Laz
laz
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) laz
G (bez) lazu
D (k) lazu
A (vidím) laz
L (o) laze
I (s) lazom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) lazy
G (bez) lazov
D (k) lazom
A (vidím) lazy
L (o) lazoch
I (s) lazmi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1197 Lazy pod Makytou PU/TC trenč. 1964 pričl. o. Dubková.
1773 Laaz, Laáz, Lazy, 1786, 1863, 18821913 Láz, 1808 Láz, Laáz, Lazy, 18731877 Laáz, 1920 Lazy, 1927– Lazy pod Makytou
Dubková: 1773, 1863, 18881902 Dubkova, 1786 Dubkowa, 1808 Dubková, 1873 Alsódubkova és Felsődubkova, 19071913 Lázalja, 19201964 Dubková

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu