Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

lavica -e -víc ž.

1. dlhšie obdĺžnikové sedadlo: drevená, kamenná l.; rohová l.; školská l.; sedieť v prvej l-i; šport. trestná l. pre trestaných hráčov (v hokeji)

2. úzky mostík cez potok ap., lávka

3. čo tvarom pripomína lavicu: geol. dolomitová l.; ban. časť ložiska deleného na vrstvy; tel. švédska l. druh telocvičného náradia

drať, šúchať školské l-e byť žiakom; vyjsť, vyrásť zo školských l-íc dospieť; sedieť na l-i obžalovaných byť súdený;

lavicový príd.: l-é operadlo; geol. l. vápenec;

lavička -y -čiek ž. zdrob.

previesť niekoho cez l-u oklamať, prekabátiť


ľavica -e -víc ž.

1. ľavá ruka, op. pravica: chytiť niečo do ľ-e

2. ľavá strana, op. pravica: sedieť po ľ-i, na ľ-i niekoho

3. ľavé krídlo v spektre polit. strán a v parlamente, op. pravica: ľ. utrpela porážku

nevie ľ., čo robí pravica chýba vzájomná informovanosť;

ľavicový príd. k 3: ľ. smer, časopis;

ľavicovo prísl.: ľ. orientovaný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ľavica ‑e ‑víc ž. (ľavá ruka, ľavá strana); ľavicový; ľavicovo prísl.
lavica ‑e ‑víc ž. (sedadlo, mostík); lavicový; lavička ‑y ‑čiek ž.

lavica -ce lavíc ž.


ľavica -ce ľavíc ž.

lavica -ce lavíc ž. 1.dlhšie jednoduché sedadlo, často s operadlom a bočnými opierkami, určené viacerým osobám, lavička: drevená, kamenná l.; kostolná l.; rohová čalúnená l.; voľné, prázdne lavice; hojdacia l. i na hojdanie; stôl s lavicami; rezbárska výzdoba lavíc; sedieť na lavici; rozvaliť sa v lavicifyz. optická lavica zariadenie na pokusy s optickými prístrojmi, umožňujúce vyrovnať ich do vhodnej polohy; tel. švédska lavica nízke telocvičné náradie, ↗ i lexikalizované spojeniehráčska lavica miesto za hranicou ihriska určené iba pre (nehrajúcich, náhradných) hráčov v dresoch a funkcionárov družstva; lavica obžalovaných miesto v súdnej sieni určené pre obvinených; reťazová lavica detská preliezačka zavesená reťazami na zábradliach; švédska lavica rozkladacia posteľ, obyč. prístelka v ubytovacích zariadeniach; trestná lavica miesto za hranicou (napr. hokejového) ihriska pre hráčov vylúčených z hry
2. ▶ (prv) drevená konštrukcia spájajúca priestor na sedenie s pracovnou doskou, v súčasnosti stolík pre dve osoby doplnený stoličkami, určená pre žiakov: školská l.; veľkosť, výška lavice; dvojmiestna, jednomiestna l.; výškovo nastaviteľná l.; tento rok zasadne do (školských) lavíc 50 000 prvákov; číta knihu pod lavicou tajne počas vyučovania a pod.; Fero doniesol papier, že jeho otec zakazuje, aby som s ním sedela, preto sa mi ušiel ten nový aj do lavice. [G. Rothmayerová]; pren. Realita nie je zďaleka taká ružová, ako sa javí z poslaneckých lavíc. [Slo 2002] poslancom v parlamente □ (prv) somárska lavica prvá al. posledná lavica v školskej triede, určená na sedenie za trest
3. ▶ úzky mostík, obyč. hrubšia doska ponad vodu; syn. lávka: drevená l. cez potok; Prešiel cez lavice na druhý breh a začal sa škriabať do svahu nad Ružiakovým závozom. [P. Jaroš]; Kompu nahradila visutá lavica. [Sme 2006]
4. geol. ▶ vrstva horniny oddelená od nadložia a podložia nesúvislými plochami, pripomínajúca toto sedadlo: sprašová l.; vápencové lavice; štrková l. nízky plochý val v riečnom koryte
5. ban. ▶ vymedzená časť mocného ložiska al. sloja zámerne deleného na vrstvy, lávka; horná vrstva: lavice v uhoľnej bani
fraz. drať/šúchať školské lavice byť žiakom, študentom; publ. lavica hanby v hokeji miesto pre hráčov vylúčených z hry, trestná lavica; poznať sa [] zo školských lavíc a) poznať sa zo školy, od školských čias b) poznať sa dávno; publ. sedieť na lavici obžalovaných byť súdený; vyjsť/vyrásť zo školských lavíc dospieť
zdrob.lavička


ľavica -ce ľavíc ž. 1.ľavá ruka; op. pravica: v ľavici drží kvety; ufúľanú ľavicu dieťa skrylo za chrbát; Chytí tanistru ľavicou a prehodí si ju cez plece. [Miloš Ferko]
2.ľavá strana; op. pravica: pri stole sedáva po otcovej ľavici; po ľavici má vrátnik kľúče; Zavadil očami o prvý rad stoličiek, aby sa vážne poklonil panej školy s Uhličitanom Vápenatým na pravici a s Nóniusom na ľavici. [F. Hečko]
3. polit.časť politického a kultúrneho spektra, ktorá presadzuje väčšiu mieru štátnych zásahov s cieľom odstrániť, resp. zmierniť sociálne rozdiely v spoločnosti; op. pravica: moderná, umiernená, radikálna ľ.; politická, intelektuálna ľ.; ľ. vo vláde, v opozícii, v parlamente; prívrženci ľavice; volebné víťazstvo ľavice; hlásiť sa k ľavici
parem. bibl. nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica netreba sa chváliť dobročinnosťou

lavica 1. dlhšie obdĺžnikové sedadlo • lavička: sedieť na lavici, lavičke

2. úzky mostík cez potok a pod. • lávkalavička: lavica, lávka cez potok sa prevrátila

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľavica, -e, -víc ž.

1. ľavá ruka (op. pravica);

2. ľavá strana: po ľ-i, na ľ-i;

3. ľavé krídlo v buržoáznych politických stranách a parlamentoch; marxistická ľ. revolučná skupina v sociálnodemokratických stranách;

ľavicový príd.: ľ. poslanec


lavica, -e, -víc ž.

1. predmet zhotovený obyč. z dreva, slúžiaci na sedenie pre dve al. viac osôb: školská l., drevená, kamenná l.; škol. zastar. somárska l. (prvá al. posledná) lavica v triede, určená na sedenie z trestu; l. obžalovaných určená v súdnej sieni pre obžalovaných; l. hanby pri hokeji lavica, na ktorej sedia potrestaní hráči;

2. úzky mostík, obyč. hrubšia doska preložená cez potok: visutá, úzka l.; ísť, prejsť cez l-u;

3. geol. druh útvaru, hrubá vrstva: l. vápencov, dolomitov, pieskovcov;

4. druh telocvičného náradia: švédska l.;

5. poľnohosp. veľký kus zeme vyhodený pluhom pri oraní;

lavicový príd. l. tvar; geol. l. pieskovec, vápenec;

lavička, -y, -čiek ž. zdrob. k 1, 2

hovor. previesť dakoho cez l-u oklamať

lavica i lavic ž. (vavica)
1. strsl, zsl, miest. vsl sedadlo slúžiace na sedenie pre viac osôb: Vivláčile zme aj posťele, stuou̯, lavice, rám z riadami (Čelovce MK); Sedňi si na lavicu, kím foršti orajbem! (Dol. Lehota DK); Mali zme dve postele, takú lavic a truhlu na šati (Bernolákovo BRA); Tam dali lavic, strožok a mój starí oťec tam spávaľi (Semerovo HUR); Po_tú hrušku biu̯ jeden stolík a jedna u̯avic (Jablonové MAL); Stol bol v rohu medzi oblakami a pri sceňe buľi lavice ľimbahi a lauki virezavane (Rozhanovce KOŠ); vavica (Hažlín BAR)
L. vinkľová lavica (Pukanec LVI), rohová lavica (Brezová p. Brad. MYJ) - zostavená do pravého uhla; operadlová lavic (St. Turá NMV), operastá lavic (Cinobaňa LUČ) - s operadlom; rebríčková lavica (Slov. Grob MOD) - s ozdobným operadlom z latiek; roskladacá lavic (Blatné MOD), prevracacie lavice (Brezová p. Brad. MYJ) - s preklápacím operadlom používané aj na spanie
2. csl pracovný a písací stôl žiaka v škole: Zme mali učiteľku a tá si fše sädala na vrch prvej lavice a čítala zo šľäbikárä (Žaškov DK); Organista íh bil po rici s palicu na téj lavice (Ružindol TRN); Chlapci seďá f škole ve treh lavicách (Bošáca TRČ); Na peršu lavicu ho učiteľ položil tag ľehnuc pres poli (Krivany SAB)
F. drať školskie lavice (Pukanec LVI) - byť žiakom, chodiť do školy
3. gem, novohr, zsl úzky mostík al. doska cez potok: Právaťi zme choďievale tanu g lavici, aľe ňiekerej žene choďievale aj g mlenu (V. Lom MK); Ponad vodu boli dve dreva, ces ti dreva sa choďelo - to sa zvalo lavica - ponad vodu (Riečnica KNM)
4. remes. stolec al. doska
a. na sedenie ako súčasť rôznych náradí a prístrojov: lavica (Dol. Strehová MK, Kys. N. Mesto)
b. používaná ako samostatné prac. zariadenie: Lavicu son si postavila potoke do vodi a na ňej som prala (Návojovce TOP)
5. jzsl súvislý pás oráčiny, zlepené hrudy: Pri rozorávaní lúki v brázde sa robili dlhé lavice, lebo mokrú zem držáli pokope trávové korene (Šípkové PIE); Naválal tam lavíc (Vaďovce MYJ); lavica (Dubnica n. Váh. ILA, Kubrica TRČ)


ľavica ž. strsl ľavá ruka: Od úďeru mi ľavica okľavela (Králiky BB); Hňeď ma boľesťi popusťiľi a ľävica hibaj zaraz otpuchať (Bziny DK)

ľavica [le-] ž ľavá ruka, op. pravica: po prawiczi y po lewiczy (TC 1631); sedá geden na prawycy a druhy na lewycy (SJ 18. st)
F. prijímať koho, čo s ľ-ou ľahkovážne: učeny me z lewicu prigimagu, ačkoliw ga gim s prawicu predkladam (MC 18. st);
x. bibl nech newj lewica twá, čo činj prawica twá (KB 1756); kdj chceme dobre cjnitj, abj newedela lewice, co čynj prawjce (CS 18. st) dobročinnosť má byť nezištná


lavica ž
1. jednoduché dlhšie obdĺžnikové sedadlo, spravidla na štyroch nohách: geho zbozie, kterez gest neporussytelne a czo k tomv slussy, dobytek zytne sskrzynie y stolce, stoly, lawice y swinie (ŽK 1473); mlynarom, kdy robily w rathuse lawicze, dalo se na kolacze a na twaruoch d 5 (ŽILINA 1599); ženy na lawicach peru (ŠTÍTNIK 1610); prysslo Opatowanow čztrnast, ktery sedly pred pecz na lawycze a tam pyly wyno ((NITRA) 1654); popularia: mjsta - lawice obecné lidu pri diwadlách (KS 1763); Inventar. Lawice bukowe kutowe hrube (M. KAMEŇ 1774)
L. subsellium judicum: lawice saudne (VTL 1679) práv určené pre obžalovaných, (dať, vypýtať si) miesto na l-i a veciam pod l-ou (poskytnúť, požiadať) prácu (súčasť formuly, ktorou sa vandrovný tovariš obracal na funkcionárov cechu s prosbou o poskytnutie možnosti pracovať a ubytovať sa): pekne prossim, pan tatik, abi mne dali misto na lawicj a mim wecam pod lawici (CA 1780); mass hospodu wypitat sam sebe na lawycu a swogeg turbe pod lawycu (KRUPINA 18. st); sedieť na l-i (o úradnej osobe) vykonávať úrad: ktoz by bozeynika lal, kdyz na lawiczi sedi, ten propadne trzydseti ssylinkuow (ŽK 1473)
F. animo concidit: srdce po lawicy upustil: nádeg, wjra, wěrnost zahynula, zmjzela (WU 1750) veľmi sa preľakol, opustila ho smelosť; tutus in exiguo gramine dormit inops: chudy na twrde lawicy bezpečne spj bez hlawnicy (Se 18. st) chudobný skromne žije
2. úzky, drevený mostík, lávka: kdy most a lawice w Tepliczach poprawaly, dano pywa 30 d (ZVOLEN 1644); prigdess k gedneg wode, bude ces nu lawyca (KRUPINA 18. st); -ička dem k 1: sedel sem na lawički (ZVOLEN 1637); okolo kachly lawicžky dwe stare (H. HRIČOV 1680); lawice we swetlicy, k tomu okolo kachliciek lawicky (LEDNICA 1721); k 2: ponticulus: lawicka cez wodu (HD 1706-07); towariss geho napominal, abi len gissly, než pri lawiczky na iarku, že gich počkal (TURIEC 1729); usku lavičku gducy merkuge, abi nepadl (SS 18. st)
F. po lawičce w blate, zľý i dobrý se matie (SiN 1678) neistá cesta je zlá

Lawica_1 Lawica Lawica_2 Lawica
lavica
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) lavica
G (bez) lavice
D (k) lavici
A (vidím) lavicu
L (o) lavici
I (s) lavicou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) lavice
G (bez) lavíc
D (k) laviciam
A (vidím) lavice
L (o) laviciach
I (s) lavicami

ľavica
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ľavica
G (bez) ľavice
D (k) ľavici
A (vidím) ľavicu
L (o) ľavici
I (s) ľavicou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ľavice
G (bez) ľavíc
D (k) ľaviciam
A (vidím) ľavice
L (o) ľaviciach
I (s) ľavicami

Zvukové nahrávky niektorých slov

lavice a pozoroval more son banc et observait la mer
ľavici a niekto iný gauche et un autre
lavicu a vrátil sa une banquette et revint
noc na tejto lavici la nuit sur ce banc
sadli si na lavicu s'assirent sur le banc
si sadli na lavicu s'assirent sur un banc
z lavice a pozoroval de son banc et observait
že na tejto lavici que sur ce banc
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu