lavica -e -víc ž.
1. dlhšie obdĺžnikové sedadlo: drevená, kamenná l.; rohová l.; školská l.; sedieť v prvej l-i; šport. trestná l. pre trestaných hráčov (v hokeji)
2. úzky mostík cez potok ap., lávka
3. čo tvarom pripomína lavicu: geol. dolomitová l.; ban. časť ložiska deleného na vrstvy; tel. švédska l. druh telocvičného náradia
● drať, šúchať školské l-e byť žiakom; vyjsť, vyrásť zo školských l-íc dospieť; sedieť na l-i obžalovaných byť súdený;
lavicový príd.: l-é operadlo; geol. l. vápenec;
lavička -y -čiek ž. zdrob.
● previesť niekoho cez l-u oklamať, prekabátiť
ľavica -e -víc ž.
1. ľavá ruka, op. pravica: chytiť niečo do ľ-e
2. ľavá strana, op. pravica: sedieť po ľ-i, na ľ-i niekoho
3. ľavé krídlo v spektre polit. strán a v parlamente, op. pravica: ľ. utrpela porážku
● nevie ľ., čo robí pravica chýba vzájomná informovanosť;
ľavicový príd. k 3: ľ. smer, časopis;
ľavicovo prísl.: ľ. orientovaný
lavica -ce lavíc ž.
ľavica -ce ľavíc ž.
lavica -ce lavíc ž. 1. ▶ dlhšie jednoduché sedadlo, často s operadlom a bočnými opierkami, určené viacerým osobám, lavička: drevená, kamenná l.; kostolná l.; rohová čalúnená l.; voľné, prázdne lavice; hojdacia l. i na hojdanie; stôl s lavicami; rezbárska výzdoba lavíc; sedieť na lavici; rozvaliť sa v lavici □ fyz. optická lavica zariadenie na pokusy s optickými prístrojmi, umožňujúce vyrovnať ich do vhodnej polohy; tel. švédska lavica nízke telocvičné náradie, ↗ i lexikalizované spojenie □ hráčska lavica miesto za hranicou ihriska určené iba pre (nehrajúcich, náhradných) hráčov v dresoch a funkcionárov družstva; lavica obžalovaných miesto v súdnej sieni určené pre obvinených; reťazová lavica detská preliezačka zavesená reťazami na zábradliach; švédska lavica rozkladacia posteľ, obyč. prístelka v ubytovacích zariadeniach; trestná lavica miesto za hranicou (napr. hokejového) ihriska pre hráčov vylúčených z hry 2. ▶ (prv) drevená konštrukcia spájajúca priestor na sedenie s pracovnou doskou, v súčasnosti stolík pre dve osoby doplnený stoličkami, určená pre žiakov: školská l.; veľkosť, výška lavice; dvojmiestna, jednomiestna l.; výškovo nastaviteľná l.; tento rok zasadne do (školských) lavíc 50 000 prvákov; číta knihu pod lavicou tajne počas vyučovania a pod.; Fero doniesol papier, že jeho otec zakazuje, aby som s ním sedela, preto sa mi ušiel ten nový aj do lavice. [G. Rothmayerová]; pren. Realita nie je zďaleka taká ružová, ako sa javí z poslaneckých lavíc. [Slo 2002] poslancom v parlamente □ (prv) somárska lavica prvá al. posledná lavica v školskej triede, určená na sedenie za trest 3. ▶ úzky mostík, obyč. hrubšia doska ponad vodu; syn. lávka: drevená l. cez potok; Prešiel cez lavice na druhý breh a začal sa škriabať do svahu nad Ružiakovým závozom. [P. Jaroš]; Kompu nahradila visutá lavica. [Sme 2006] 4. geol. ▶ vrstva horniny oddelená od nadložia a podložia nesúvislými plochami, pripomínajúca toto sedadlo: sprašová l.; vápencové lavice; štrková l. nízky plochý val v riečnom koryte 5. ban. ▶ vymedzená časť mocného ložiska al. sloja zámerne deleného na vrstvy, lávka; horná vrstva: lavice v uhoľnej bani ◘ fraz. drať/šúchať školské lavice byť žiakom, študentom; publ. lavica hanby v hokeji miesto pre hráčov vylúčených z hry, trestná lavica; poznať sa [už] zo školských lavíc a) poznať sa zo školy, od školských čias b) poznať sa dávno; publ. sedieť na lavici obžalovaných byť súdený; vyjsť/vyrásť zo školských lavíc dospieť ▷ zdrob. ↗ lavička
ľavica -ce ľavíc ž. 1. ▶ ľavá ruka; op. pravica: v ľavici drží kvety; ufúľanú ľavicu dieťa skrylo za chrbát; Chytí tanistru ľavicou a prehodí si ju cez plece. [Miloš Ferko] 2. ▶ ľavá strana; op. pravica: pri stole sedáva po otcovej ľavici; po ľavici má vrátnik kľúče; Zavadil očami o prvý rad stoličiek, aby sa vážne poklonil panej školy s Uhličitanom Vápenatým na pravici a s Nóniusom na ľavici. [F. Hečko] 3. polit. ▶ časť politického a kultúrneho spektra, ktorá presadzuje väčšiu mieru štátnych zásahov s cieľom odstrániť, resp. zmierniť sociálne rozdiely v spoločnosti; op. pravica: moderná, umiernená, radikálna ľ.; politická, intelektuálna ľ.; ľ. vo vláde, v opozícii, v parlamente; prívrženci ľavice; volebné víťazstvo ľavice; hlásiť sa k ľavici ◘ parem. bibl. nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica netreba sa chváliť dobročinnosťou
lavica 1. dlhšie obdĺžnikové sedadlo • lavička: sedieť na lavici, lavičke
2. úzky mostík cez potok a pod. • lávka • lavička: lavica, lávka cez potok sa prevrátila
ľavica, -e, -víc ž.
1. ľavá ruka (op. pravica);
2. ľavá strana: po ľ-i, na ľ-i;
3. ľavé krídlo v buržoáznych politických stranách a parlamentoch; marxistická ľ. revolučná skupina v sociálnodemokratických stranách;
ľavicový príd.: ľ. poslanec
lavica, -e, -víc ž.
1. predmet zhotovený obyč. z dreva, slúžiaci na sedenie pre dve al. viac osôb: školská l., drevená, kamenná l.; škol. zastar. somárska l. (prvá al. posledná) lavica v triede, určená na sedenie z trestu; l. obžalovaných určená v súdnej sieni pre obžalovaných; l. hanby pri hokeji lavica, na ktorej sedia potrestaní hráči;
2. úzky mostík, obyč. hrubšia doska preložená cez potok: visutá, úzka l.; ísť, prejsť cez l-u;
3. geol. druh útvaru, hrubá vrstva: l. vápencov, dolomitov, pieskovcov;
4. druh telocvičného náradia: švédska l.;
5. poľnohosp. veľký kus zeme vyhodený pluhom pri oraní;
lavicový príd. l. tvar; geol. l. pieskovec, vápenec;
lavička, -y, -čiek ž. zdrob. k 1, 2
● hovor. previesť dakoho cez l-u oklamať
lavica i lavic ž. (vavica) 1. strsl, zsl, miest. vsl sedadlo slúžiace na sedenie pre viac osôb: Vivláčile zme aj posťele, stuou̯, lavice, rám z riadami (Čelovce MK); Sedňi si na lavicu, kím foršti orajbem! (Dol. Lehota DK); Mali zme dve postele, takú lavic a truhlu na šati (Bernolákovo BRA); Tam dali lavic, strožok a mój starí oťec tam spávaľi (Semerovo HUR); Po_tú hrušku biu̯ jeden stolík a jedna u̯avic (Jablonové MAL); Stol bol v rohu medzi oblakami a pri sceňe buľi lavice ľimbahi a lauki virezavane (Rozhanovce KOŠ); vavica (Hažlín BAR) L. vinkľová lavica (Pukanec LVI), rohová lavica (Brezová p. Brad. MYJ) - zostavená do pravého uhla; operadlová lavic (St. Turá NMV), operastá lavic (Cinobaňa LUČ) - s operadlom; rebríčková lavica (Slov. Grob MOD) - s ozdobným operadlom z latiek; roskladacá lavic (Blatné MOD), prevracacie lavice (Brezová p. Brad. MYJ) - s preklápacím operadlom používané aj na spanie 2. csl pracovný a písací stôl žiaka v škole: Zme mali učiteľku a tá si fše sädala na vrch prvej lavice a čítala zo šľäbikárä (Žaškov DK); Organista íh bil po rici s palicu na téj lavice (Ružindol TRN); Chlapci seďá f škole ve treh lavicách (Bošáca TRČ); Na peršu lavicu ho učiteľ položil tag ľehnuc pres poli (Krivany SAB) F. drať školskie lavice (Pukanec LVI) - byť žiakom, chodiť do školy 3. gem, novohr, zsl úzky mostík al. doska cez potok: Právaťi zme choďievale tanu g lavici, aľe ňiekerej žene choďievale aj g mlenu (V. Lom MK); Ponad vodu boli dve dreva, ces ti dreva sa choďelo - to sa zvalo lavica - ponad vodu (Riečnica KNM) 4. remes. stolec al. doska a. na sedenie ako súčasť rôznych náradí a prístrojov: lavica (Dol. Strehová MK, Kys. N. Mesto) b. používaná ako samostatné prac. zariadenie: Lavicu son si postavila potoke do vodi a na ňej som prala (Návojovce TOP) 5. jzsl súvislý pás oráčiny, zlepené hrudy: Pri rozorávaní lúki v brázde sa robili dlhé lavice, lebo mokrú zem držáli pokope trávové korene (Šípkové PIE); Naválal tam lavíc (Vaďovce MYJ); lavica (Dubnica n. Váh. ILA, Kubrica TRČ)
ľavica ž. strsl ľavá ruka: Od úďeru mi ľavica okľavela (Králiky BB); Hňeď ma boľesťi popusťiľi a ľävica hibaj zaraz otpuchať (Bziny DK)
ľavica [le-] ž ľavá ruka, op. pravica: po prawiczi y po lewiczy (TC 1631); sedá geden na prawycy a druhy na lewycy (SJ 18. st) F. prijímať koho, čo s ľ-ou ľahkovážne: učeny me z lewicu prigimagu, ačkoliw ga gim s prawicu predkladam (MC 18. st); x. bibl nech newj lewica twá, čo činj prawica twá (KB 1756); kdj chceme dobre cjnitj, abj newedela lewice, co čynj prawjce (CS 18. st) dobročinnosť má byť nezištná
lavica ž 1. jednoduché dlhšie obdĺžnikové sedadlo, spravidla na štyroch nohách: geho zbozie, kterez gest neporussytelne a czo k tomv slussy, dobytek zytne sskrzynie y stolce, stoly, lawice y swinie (ŽK 1473); mlynarom, kdy robily w rathuse lawicze, dalo se na kolacze a na twaruoch d 5 (ŽILINA 1599); ženy na lawicach peru (ŠTÍTNIK 1610); prysslo Opatowanow čztrnast, ktery sedly pred pecz na lawycze a tam pyly wyno ((NITRA) 1654); popularia: mjsta - lawice obecné lidu pri diwadlách (KS 1763); Inventar. Lawice bukowe kutowe hrube (M. KAMEŇ 1774) L. subsellium judicum: lawice saudne (VTL 1679) práv určené pre obžalovaných, (dať, vypýtať si) miesto na l-i a veciam pod l-ou (poskytnúť, požiadať) prácu (súčasť formuly, ktorou sa vandrovný tovariš obracal na funkcionárov cechu s prosbou o poskytnutie možnosti pracovať a ubytovať sa): pekne prossim, pan tatik, abi mne dali misto na lawicj a mim wecam pod lawici (CA 1780); mass hospodu wypitat sam sebe na lawycu a swogeg turbe pod lawycu (KRUPINA 18. st); sedieť na l-i (o úradnej osobe) vykonávať úrad: ktoz by bozeynika lal, kdyz na lawiczi sedi, ten propadne trzydseti ssylinkuow (ŽK 1473) F. animo concidit: srdce po lawicy upustil: nádeg, wjra, wěrnost zahynula, zmjzela (WU 1750) veľmi sa preľakol, opustila ho smelosť; tutus in exiguo gramine dormit inops: chudy na twrde lawicy bezpečne spj bez hlawnicy (Se 18. st) chudobný skromne žije 2. úzky, drevený mostík, lávka: kdy most a lawice w Tepliczach poprawaly, dano pywa 30 d (ZVOLEN 1644); prigdess k gedneg wode, bude ces nu lawyca (KRUPINA 18. st); -ička dem k 1: sedel sem na lawički (ZVOLEN 1637); okolo kachly lawicžky dwe stare (H. HRIČOV 1680); lawice we swetlicy, k tomu okolo kachliciek lawicky (LEDNICA 1721); k 2: ponticulus: lawicka cez wodu (HD 1706-07); towariss geho napominal, abi len gissly, než pri lawiczky na iarku, že gich počkal (TURIEC 1729); usku lavičku gducy merkuge, abi nepadl (SS 18. st) F. po lawičce w blate, zľý i dobrý se matie (SiN 1678) neistá cesta je zlá