ľavica, -e, -víc ž.
1. ľavá ruka (op. pravica);
2. ľavá strana: po ľ-i, na ľ-i;
3. ľavé krídlo v buržoáznych politických stranách a parlamentoch; marxistická ľ. revolučná skupina v sociálnodemokratických stranách;
ľavicový príd.: ľ. poslanec
lavica, -e, -víc ž.
1. predmet zhotovený obyč. z dreva, slúžiaci na sedenie pre dve al. viac osôb: školská l., drevená, kamenná l.; škol. zastar. somárska l. (prvá al. posledná) lavica v triede, určená na sedenie z trestu; l. obžalovaných určená v súdnej sieni pre obžalovaných; l. hanby pri hokeji lavica, na ktorej sedia potrestaní hráči;
2. úzky mostík, obyč. hrubšia doska preložená cez potok: visutá, úzka l.; ísť, prejsť cez l-u;
3. geol. druh útvaru, hrubá vrstva: l. vápencov, dolomitov, pieskovcov;
4. druh telocvičného náradia: švédska l.;
5. poľnohosp. veľký kus zeme vyhodený pluhom pri oraní;
lavicový príd. l. tvar; geol. l. pieskovec, vápenec;
lavička, -y, -čiek ž. zdrob. k 1, 2
● hovor. previesť dakoho cez l-u oklamať