lavica -ce lavíc ž. 1. ▶ dlhšie jednoduché sedadlo, často s operadlom a bočnými opierkami, určené viacerým osobám, lavička: drevená, kamenná l.; kostolná l.; rohová čalúnená l.; voľné, prázdne lavice; hojdacia l. i na hojdanie; stôl s lavicami; rezbárska výzdoba lavíc; sedieť na lavici; rozvaliť sa v lavici □ fyz. optická lavica zariadenie na pokusy s optickými prístrojmi, umožňujúce vyrovnať ich do vhodnej polohy; tel. švédska lavica nízke telocvičné náradie, ↗ i lexikalizované spojenie □ hráčska lavica miesto za hranicou ihriska určené iba pre (nehrajúcich, náhradných) hráčov v dresoch a funkcionárov družstva; lavica obžalovaných miesto v súdnej sieni určené pre obvinených; reťazová lavica detská preliezačka zavesená reťazami na zábradliach; švédska lavica rozkladacia posteľ, obyč. prístelka v ubytovacích zariadeniach; trestná lavica miesto za hranicou (napr. hokejového) ihriska pre hráčov vylúčených z hry
2. ▶ (prv) drevená konštrukcia spájajúca priestor na sedenie s pracovnou doskou, v súčasnosti stolík pre dve osoby doplnený stoličkami, určená pre žiakov: školská l.; veľkosť, výška lavice; dvojmiestna, jednomiestna l.; výškovo nastaviteľná l.; tento rok zasadne do (školských) lavíc 50 000 prvákov; číta knihu pod lavicou tajne počas vyučovania a pod.; Fero doniesol papier, že jeho otec zakazuje, aby som s ním sedela, preto sa mi ušiel ten nový aj do lavice. [G. Rothmayerová]; pren. Realita nie je zďaleka taká ružová, ako sa javí z poslaneckých lavíc. [Slo 2002] poslancom v parlamente □ (prv) somárska lavica prvá al. posledná lavica v školskej triede, určená na sedenie za trest
3. ▶ úzky mostík, obyč. hrubšia doska ponad vodu; syn. lávka: drevená l. cez potok; Prešiel cez lavice na druhý breh a začal sa škriabať do svahu nad Ružiakovým závozom. [P. Jaroš]; Kompu nahradila visutá lavica. [Sme 2006]
4. geol. ▶ vrstva horniny oddelená od nadložia a podložia nesúvislými plochami, pripomínajúca toto sedadlo: sprašová l.; vápencové lavice; štrková l. nízky plochý val v riečnom koryte
5. ban. ▶ vymedzená časť mocného ložiska al. sloja zámerne deleného na vrstvy, lávka; horná vrstva: lavice v uhoľnej bani
◘ fraz. drať/šúchať školské lavice byť žiakom, študentom; publ. lavica hanby v hokeji miesto pre hráčov vylúčených z hry, trestná lavica; poznať sa [už] zo školských lavíc a) poznať sa zo školy, od školských čias b) poznať sa dávno; publ. sedieť na lavici obžalovaných byť súdený; vyjsť/vyrásť zo školských lavíc dospieť
▷ zdrob. ↗ lavička
lavička -ky -čiek ž. 1. zdrob. ▶ menšia lavica: urobiť si pri ohníku lavičku zo starého pňa, brvna
2. ▶ dlhšie jednoduché sedadlo s operadlom, príp. aj s bočnými opierkami, určené viacerým osobám, lavica: záhradná, drevená l.; sadnúť si na kamennú lavičku; posedávať na lavičkách pod stromami; natierať, opravovať (poškodené) parkové lavičky; prespať na lavičke v parku □ hráčska lavička miesto pre hráčov za hranicou ihriska, ↗ i fraz.; lavička náhradníkov miesto pre nehrajúcich hráčov
3. ▶ úzky mostík, obyč. hrubšia doska al. brvno ponad vodu, lávka, lavica: prejsť cez lavičku ponad potok
◘ fraz. publ. hráčska lavička káder hráčov; expr. previesť niekoho cez lavičku oklamať, prekabátiť niekoho; publ. trénerská lavička post trénera; publ. zohrievať lavičku byť nehrajúcim náhradníkom pri športovom zápase