lajať p. láť
lata1 ž. i lať ž. i m. csl úzka drevená doska: S tó lató mu rozbil hlavu (Rochovce ROŽ); Zase lati si narichtovaľi, tie pribíjaľi a škribľou zakrívaľi (Devičie KRU); Daj tú latu, nag zameriame, či nán ťie kantňe sadnú (Pukanec LVI); Krošňa bola urobená z drevenních latí (Adamovce TRČ); Ke_ca robí krou, lati sa pribíjajú na hradi (Návojovce TOP); F čem sú ti šteki, to je u̯at (Hlboké SEN); Potim začaľi lacidz z latami (Dl. Lúka BAR); u̯at (Brodské SKA)
L. rohová lata (Lipt. Hrádok LM) - tes. na pravouhlé rohy; vážna lata (Lipt. Mikuláš) - tes. na vodorovné čiary na stenách; saďeť za latou - sadiť do línie vyznačenej latou; muruvať do lati (V. Bielice TOP) - murovať podľa latového príložníka
F. da_do lati (Rim. Píla RS) - naučiť poriadku, donútiť na poslušnosť; bic v lace (Papradno PB) - o poslušnom človeku; taká lata je z ňeho (Košťany n. Tur. MAR) - o veľmi chudom človekovi; latový príd.:
L. latové klince (Dúbravka BRA) - na pribíjanie lát
láť i lajať nedok. expr.
1. vsl kliať na niekoho, hrešiť, nadávať, hovoriť nezmysly: Ked bulo vecej vodi a paľenka bula slaba, chlopi laľi, že voda preveršila (Šar. Dravce SAB); Ňemuśa teľo lajadz na ňeho (Ďačov SAB); Začala lac, že gu komu chodzi (Jenkovce SOB); A fšeľijak tam zača_lac (Brezina TRB); U̯ona slucha, co u̯un laje (Sobrance); Co teľo laješ? (V. Šariš PRE)
F. ladz ja_kondaš (Brezina TRB) - rozprávať veľmi vulgárne
2. záh vyť (o psovi): Pes u̯aje (Hlboké SEN)
ľať p. liať