Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

lapiť dok. chytiť (význ. 1, 2): trocha expr. l. sekeru (do ruky); l. zlodeja; l. rybu (do siete, na udicu); mačka l-la myš;

nedok. lapať: l. dych, vzduch i fraz. byť silne rozrušený, prekvapený ap.

● keď → vtáčka l-jú, pekne mu spievajú

// lapiť sa chytiť sa (význ. 1, 2): trocha expr. l. sa zábradlia; myš sa l-la do pasce

● l. sa do pasce, do osídel, na udicu dať sa získať, dať sa opantať;

nedok. lapať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

lapiť ‑í ‑ia dok.; lapiť sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

lapiť -pí -pia lap! -pil -piac -pený -penie dok.

lapiť sa -pí sa -pia sa lap sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

lapať -pá -pajú -paj! -pal -pajúc -pajúci -paný -panie nedok. 1. trochu expr. (čo, koho (za čo)) ▶ brať obyč. do ruky al. do rúk, chytať; zachytávaním brániť v ďalšom pohybe: l. tehly; lapá švagra za plece; pri hre lapal loptu; l. dážď do suda; komora na lapanie iskier; rôzne suveníry iba lapajú prach usádza sa na nich; pren. Desiatky rúk sa skrížili, lapajúc hrdlá. [J. Jonáš] škrtiac sa navzájom
2. trochu expr. (koho, čo) ▶ snažiť sa dostať do svojej moci (behom, rýchlym pohybom, ľsťou a pod.), chytať, naháňať, loviť: l. raky, vrabce; policajti lapali zlodeja; opica lapá blchy v kožuchu; mačka lapá myši; pes si lapá vlastný chvost; pasca na lapanie šeliem; pren. expr. l. (si) ženícha snažiť sa získať nápadníka
3. hovor. expr. (čo) ▶ sústredene, pozorne, dychtivo vnímať (sluchom, zrakom), prijímať: l. slová útechy; l. nové informácie; lapal každý jej pohyb; Kým predkladal hosťom jedlá a nápoje, dychtivo lapal útržky ich rozhovorov. [J. Lenčo]; Lapali zrakom po nejakom, aspoň tom najmenšom náznaku chaty pod Rysmi. [OV 2003] pátrali
◘ fraz. lapať dych/vzduch al. lapať po dychu/po vzduchu a) usilovať sa nadýchnuť a normálne dýchať b) byť silne rozrušený, prekvapený a pod.; lapať niekoho do osídel/pasce/siete al. lapať na udicu niekoho obyč. úskokmi získavať niekoho pre svoje zámery ◘ parem. keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú pri získavaní niekoho sa hovoria iba príjemné veci; muchy lapá, [a] voly púšťa zle hospodári, gazduje
▷ dok. k 1, 2 ↗ lapiť

lapať sa -pá sa -pajú sa -paj sa! -pal sa -pajúc sa -pajúci sa -panie sa nedok. 1. trochu expr. (čoho) ▶ rukami sa pridŕžať niečoho, zachytávať sa o niečo na získanie opory, stability, chytať sa: l. sa stola, zábradlia, dverí, steny; horolezci sa lapali lán; pren. lapá sa náboženstva hľadá v ňom oporu
2. hovor. expr. (za čo) ▶ dotýkať sa častí vlastného tela, chytať sa (obyč. v citovom rozpoložení): l. sa za hlavu, za srdce; smial sa, až sa za brucho lapal; Žena sa lapala za hrdlo. [M. Andrejčík]
◘ parem. kto sa topí, i britvy sa lapá v ťažkej situácii človek využíva na záchranu každý prostriedok
▷ dok. ↗ lapiť sa

lapiť -pí -pia lap! -pil -piac -pený -penie dok. trochu expr. 1. (čo, koho (za čo)) ▶ s ráznosťou vziať do ruky al. do rúk, chytiť, uchopiť; syn. ulapiť: lapil ho za ruku, za plece; l. jašteričku za chvost; l. niekoho za krk, pod krk pri bitke začať škrtiť; Lapili do rúk prvé tvárnice a znášali ich na plošinu. [A. Ferko]
2. (koho, čo) ▶ dostať do svojej moci zväčša po naháňaní, chytiť, uloviť; pristihnúť obyč. pri nedovolenom čine, prichytiť; syn. dolapiť, zlapať: l. zlodeja; l. sokola, zajaca, muchu; šelma bola lapená do pasce; nedá sa l. živý; Mesto znehybnelo, pritajilo sa ako lapené zviera, predstieralo, že v ňom niet života. [V. Švenková]; pren. Otáľal so ženením a potom si ho lapilo také dievčisko a omotalo si ho okolo prsta. [P. Andruška]; Chcel som sa rýchlo skryť, ale lapil ma ten jej nezábudkový pohľad. [InZ 1999]
◘ fraz. lapiť druhý dych znovu nadobudnúť silu a energiu; lapiť dych/vzduch a) môcť sa nadýchnuť a normálne dýchať; b) upokojiť sa, spamätať sa z údivu, rozrušenia a pod.; lapiť niekoho do osídel/pasce/siete al. lapiť niekoho na udicu obyč. úskokom získať niekoho pre svoje zámery
▷ nedok. ↗ lapať

lapiť sa -pí sa -pia sa lap sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok. 1. trochu expr. (čoho, zried. koho; za čo) ▶ rukami sa niečoho chytiť na získanie opory, stability, zachytiť sa, pridržať sa; vziať do rúk a podržať, chopiť sa: lapila sa zábradlia; lapí sa biča; preľaknuté dieťa sa lapilo otca; Pevne sa lapil bieleho kameňa pri dievčenskej hlave. [P. Glocko]; Jednou rukou sa chytil za drevený výstupok sedla a druhou sa lapil za zvyšky hrivy. [I. Izakovič]
2. hovor. expr. (za čo) ▶ dotknúť sa časti vlastného tela, chytiť sa (obyč. v citovom rozpoložení): chlapec sa lapil za udreté ucho; v smiechu sa lapila za brucho; l. sa za hlavu i pren. nevedieť si rady v ťažkej situácii
3. trochu expr. (do čoho; na čo; ø) ▶ nepozornosťou a pod. sa ocitnúť v neslobodnom položení, chytiť sa; dať sa chytiť, uloviť: l. sa do siete ↗ i fraz.; myš sa lapila do pasce; Potom stačí o okraj oprieť drevenú dosku a čakať, kým sa maškrtník lapí. [InZ 2001]; pren. hovor. na to sa nelapí nedá sa oklamať
◘ fraz. lapiť sa do osídel/pasce/siete al. lapiť sa na udicu dať sa získať, ovládnuť
▷ nedok. k 1, 2 ↗ lapať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiť • pristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádeži • dostať • dostihnúť • dolapiť • zastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na úteku • lapiť • zlapať • polapiť • expr.: drapnúť • zdrapiť • dochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dverami • hovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákom • dostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločinca • nár. dopáčiť (Dobšinský) • subšt.: čapnúť • načapať

2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3

chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúť • schvatnúť • chvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežal • expr. schvátiť (rázne) • schytiť • uchopiť • lapiť • schopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabát • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • drapnúť: zdrapila dievča za vlasy • expr.: rafnúť • chňapnúť • schňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal von • expr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušiel • expr.: pochytiť • popadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golier • expr. habnúť: habne po lyžičke • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť

p. aj chytiť

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť sa • trocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitosti • zmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa • pustiť sa • dať sa • začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítať • ujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedenia • pribrať sa • podobrať sa • pobrať sa • prichytiť sa • podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do roboty • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k veci • kniž. jať sa: jal sa hlásať, že… • hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh

chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť sa • lapiť sa • prichytiť sa • zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradlia • expr.: chmatnúť sa • chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matky • pridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkého • zmocniť sa • zachvátiť • zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseň • posadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať sa • prijať sa • uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytili • zakoreniť sa • vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakorenili • prichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sa • rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelo • vzbĺknuť • zbĺknuť • zblčať • kniž.: vzplanúť • splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanula • kniž.: vznietiť sa • vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňal • rozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1

lapiť sa 1. p. chytiť sa 1 2. p. pobrať sa 2

lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

lapať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo) snažiť sa dostať do svojej moci, chytať, naháňať: l. zbeha, zlodeja; Keby ťa lapali vojaci a páni, ale ťa lapajú zbojníci, oplani. (J. Kráľ); pren. l. dakoho sľubmi, krásnymi rečami lákať, vábiť; Je mu nepríjemné odpovedať na otázku, ktorou ho lapajú. (Heč.)

2. (čo, koho; koho za čo) chytať rukou, rukami, brať do ruky, do rúk: Ušká kastrólika prichodilo lapať cez servítku. (Gab.) Pozrel na Marínu a lapá ju za ruku. (Tim.); pren. l. dych, vzduch, povetrie ťažko, namáhavo dýchať; hovor. l. slová a) ťažko si spomínať na slová, hľadať slová (v reči); b) sústredene, pozorne počúvať; hovor. l. šťastie usilovať sa ho dosiahnuť; l. dakoho za srdce dojímať;

3. (čo) loviť, chytať: l. muchy, l. myši do pasce, l. ryby do siete, na udicu, l. zver

● Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (prísl.) o vábení, lákaní peknými sľubmi, peknými rečami. V mútnej vode je dobre ryby lapať (prísl.) o využívaní, zneužívaní chaosu, rozháraných pomerov, neporiadku. Muchy lapá, voly púšťa (prísl.) o nerozumnom, neekonomickom hospodárení, o zlom gazdovaní.

4. zried. (po čom) siahať, čiahať za niečím: Ako decko lapá po všetkom. (Pláv.);

dok. k 1, 2, 3 lapiť

|| lapať sa

1. (čoho) chytať sa, pridŕžať sa dačoho, zachytávať sa o dačo: l. sa stola, zábradlia, dverí

● Kto sa topí, i britvy (slamky) sa lapá (prísl.) v ťažkej situácii siahneme po akomkoľvek prostriedku záchrany;

2. (za čo) chytať sa, dotýkať sa častí svojho tela: l. sa za hlavu;

3. (koho) chytať sa, zmocňovať sa: Lapá sa jej predtucha čohosi. (Tim.) Pýcha sa jej lapá. (Vaj.)

4. chytať sa na niečo, do niečoho: myši, muchy sa lapajú;

5. (čoho, do čoho i s neurč.) púšťať sa, chytať sa do dačoho, začínať dačo robiť: l. sa (do) roboty, l. sa hovoriť;

dok. k 1, 2, 4, 5 lapiť sa

lapiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) dostať do svojej moci, chytiť; zaplatiť; zajať: Nebojte sa, vás nik nelapí. (Kuk.) Lapili ju a vrhli do väzenia. (Mor.) Pisára v meste lapili pre falšovanie peňazí. (Podj.)

2. (čo) uloviť, chytiť: l. muchu, l. myš do klepca, do pasce, l. vtáčka, l. rybu do siete, na udicu, l. zver; pren. (koho) l. dakoho do svojich sietí, do osídiel opantať, podmaniť si; pren. hovor. l. si muža získať si; Lapila chlapca na svoje pôvaby (Zgur.) upútala pôvabmi;

3. (čo. koho čo začo) chytiť, vziať do ruky, do rúk, uchopiť rukami: l. dakoho za ruku, za plece, za ucho, okolo drieku; Jano lapil okrúhle poleno. (Tat.); l. dakoho za krk, pod krk, pod hrdlo pri bitke začať hrdúsiť, škrtiť; Mal sto chutí lapiť ho za tenké hrdielko. (Chrob.)

● l. za srdce dakoho získať si, dojať; hovor. l. dakoho za golier vykázať, vyhodiť; l. dačo za pravý, správny, dobrý koniec správne, dobre začať; správne si počínať; hovor. lapený na pľúca chorý na suchoty, na tuberkulózu; l. stránku, stranu niekomu prikloniť sa k mienke dakoho, na stranu dakoho, zastať sa dakoho, nadŕžať dakomu; hovor. l. sa rozumu správne sa rozhodnúť; l. melódiu, hlas začať správne spievať;

nedok. lapať

|| lapiť sa

1. (čoho) chytiť sa, pridržať sa dačoho, zachytiť sa o dačo: Jašek sa potočí, chce sa niečoho lapiť, padá. (Chrob.) Starec sa lapí plota. (Heč.) Anča musela sa steny lapiť. (Tim.)

2. (za čo) chytiť sa, dotknúť sa niektorej časti svojho tela: l. sa za brucho; Lapí sa za hlavu. (Urbk.); pren. hovor. l. sa za hlavu nevedieť si rady, zúfať si v ťažkej situácii;

3. (koho) chytiť sa, zmocniť sa: Pýcha sa ma lapila. (Vaj.)

4. uloviť sa, chytiť sa: Vtáčiky lapili sa do osídla. (Dobš.); l. sa do slučky; pren. Lapil si sa, vtáčik! (Podj.) dostal si sa.

5. nár. (do čoho, čoho i s neurč.) chytiť sa, pustiť sa do niečoho, začať dačo robiť: l. sa pera, l. sa do písania, l. sa do roboty, l. sa spievať; l. sa do niekoho pustiť sa do bitky s niekým;

6. (nár.) zapustiť korene, prijať sa, ujať sa: Veď sa to nie každému lapí. (Taj.);

nedok. lapať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

lapiť dok.
1. or, jzsl chytiť rukou, schmatnúť: Lapiu̯ so_mu ruku a so_mu ťäpnuu̯ (Bziny DK); Notár lapeu̯ šefcovú ženu a do tanca! (Jablonové MAL); Tá jedna skočila po druhéj, lapila ju za vlasi a tá zaz ju (Čaníkovce MOD)
F. lapiď groš (Podbiel TRS) - zarobiť peniaze
2. strsl, top, vsl chytiť, zmocniť sa, dolapiť, zajať, uloviť niekoho: Ďe si lapiu̯ toho zajaca? (Bodorová MAR); Aľe sťe dačuo lapiľi do teho dražáka? (Dol. Lehota DK); Lapev som divého holuba (Lipová NZ); Lapili ho na čerešňiach, kradou̯ (Návojovce TOP); Pčoli, tote robotňice, trudoch pozabijaju, jag jih lapia, tag ich katuju a trudi padaju (Rozhanovce KOŠ)
F. lapil me gorč (Michaľany TRB) - dostal svalový kŕč; lapiť muža (Návojovce TOP) - získať muža ako partnera
3. spiš, šar prichytiť sa na niečo, prilipnúť k niečomu: No ta krejda ňelapila na tim, to trebalo s tim čertakom poznačic (Smižany SNV); Na masne ci tota farba ňelapi (Dl. Lúka BAR)
4. nakaziť sa niečím od niekoho (o chorobe): Ňechoďievaj ta, sa ňezdraví na suchoti, ešťe volačo lapíš! (Návojovce TOP)
5. vsl (obyč. v spoj. s neurčitkom) začať, počať: Lapilo marznuc, treba śe ľepši obľiekac (Žakarovce GEL); Spotki zme aš po fronce lapiľi nośic (Buglovce LVO); Stal śe krik, babi lapiľi kvičec (Dl. Lúka BAR); Po vojňe peršej svetovej śe lapilo inakši gazdovac (Krivany SAB); To mu lapelo cec, ta to te_še hojelo (Kokšov-Bakša KOŠ)

lapiť sa dok.
1. lipt, svsl chytiť sa rukou, pridŕžať sa niečoho: Tak som hladala, o_čoho bi som sa lapila (Lúčky RUŽ); lapic śe (Smižany SNV)
2. gem, svsl prilepiť sa, prisať sa na niečo: Lapili se tia muchi na lep? (Kameňany REV)
F. ardza śe ho ňelapi (V. Šariš PRE) - o takom, čo si rád vypije alkohol; aňi kuľka śe dakeho ňelapi (Dl. Lúka BAR) - má veľké šťastie; lapil śe ho jak pijafka (Dl. Lúka BAR) - húževnato sa niekoho držal
3. zsl, svsl zapáliť sa, vznietiť sa: Ňestoj tag bľíz_ohňa, lapia sa ťi šaťi! (Čičmany ŽIL); Ot papiru śe lapia trisečki (Spiš. Štvrtok LVO); Ot peršoho čisla (domu) śe lapelo (Margecany GEL); Chto bi teras paľil, chibaľ bi śe samo lapilo (Fintice PRE)
4. vsl začať niečo, pustiť sa do niečoho: Jak se vracili do domu a večera se už lapila, ona ucekla (Prakovce GEL); Chlopi, labme śe do roboti! (Kendice PRE)
F. lapila śe mi napasc (Dl. Lúka BAR) - začala do mňa dobiedzať, otravuje ma; lapic śe do dakeho jag osa (Dl. Lúka BAR) - neodbytne do niekoho dobiedzať

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

lapiť dk
1. chytiť, vziať do rúk: koho djabel do ruk lapi (GŠ 1758) zmocní sa ho: gladio alicui minitari: meč na ňekoho lapiti (KS 1763) tasiť ho; Isstwan kona za kantar lapil (OKOLIČNÉ 1765)
2. koho násilne zajať, chytiť; zlapať: za vradnikom bežaly a lapily ho (TURIE 1727); kdy ho lapili, tuze je zvázali (ASL 1781)
3. čo uloviť: srny, zagacze zastrelil neb lapil ((BYTČA) 1716); kdyby riba wediela, že lapena bude (KT 1753); -ať ndk
1. k 1: obrucz, czo hak lapa (ŽILINA 1611); otcze sweho si lapal za hrdlo (BYTČA 1657) hrdúsil; maczka zelezna, czo wedra lapagu (BÁNOVCE n. B. 1733); za ruki gich lapagi (VP 1764);
x. pren poddani skrze nedostatek zdravia nemožni byli grunty držat a lapat (NEMŠOVÁ 1721) brať do prenájmu, užívania; prehensare honores: lapati urad (KS 1763) uchádzať sa oň; l. zbroj (do ruky) dávať sa do boja zbraňou: wogaci zbrog do ruki lapagu, proti nepratelowy ydu (MK 18. st)
F. kteri zbrog lapagu skrze zbrogu zahynu (WP 1768)
2. k 2: poddanich na slobodnem trhu lapaty chtely (MOŠOVCE 1567); mladencom, ktery požiarnikou lapaly, čuo horu palily, dalo se gim piwa (KRUPINA 1690); nelapagte mne, nemam winny (KREMNICA 1619); aby lapajících mne rozehnal (ASL 1781)
3. k 3: ptaky lapati (B. BYSTRICA 1506); lapati zvery (LIKAVA 1625 U2); pawúk muchy lapať sauce sytki praďe (PP 1734); lapany ryb (BELÁ 1773)
4. zmocňovať sa niečoho, niekoho (rozumovou schopnosťou, ľsťou, podvodom): Hospodin lapá maudré w chytrostech gegich (COB 17. st) pristihuje; pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal (MARTIN 1734) zastával ho; lyde wzdy netco lapagu, co gegich powest rozmnožuje (MC 18. st) využívajú;
x. pren ktery lapá wsseckych duchú, rozúmny (KB 1757) duchaplný
F. l. lapačky vymýšľať úskoky: takie lapaczky lapagu, gako by mne o mug statek pryprawyli (TRENČÍN 1529); l. príležitosť využívať: lapa priležitost k čineni co dobreho (KB 1757)
5. brať, uchvacovať; kradnúť: capio: chytám, berem, lapám: prencresere factis alicujus: chwálu po ginssém lapati (KS 1763)
6. chytať, nadobúdať: drewenni oleg kuru nelapa (PR 18. st); -ávať frekv k 2: Prssancou lapawal fatens ((ZVOLEN) 1676); k 3: ryby lapawaly (L. TEPLÁ 1634); paste, do kterých se (zvieratá) lapáwagj, byly by sýce dobre (HRK 1773); lapiť sa dk
1. čoho ujať sa niečoho: krawu doma uhowal, ktorey sie lapily ludze z Nizney Woly (STROPKOV 1686)
F. niczeho game se nemohli lapit, museli sme luku zapredaty (ŠARIŠ 1603) ostali sme bez prostriedkov
2. do čoho začať nejakú činnosť: procedere ad opus: do roboti sa lapiti, wzjti, dati (KS 1763)
3. (o chorobe) koho postihnúť niekoho: koho se mor lapel (RT 17. st); lapať sa
1. za čo, čoho chytať sa za niečo, pridŕžať sa niečoho: vkrutňe se smala, až se za brucho lapala (MKH 1799);
x. pren pastorek lapá sa chitrosti (DLHÁ 17. st) uchyľuje sa ku ľsti; na mjsto swetla temnosti se lapáss (VP 1764)
2. na koho lepiť sa na niekoho, neodbytne chodiť za niekým: dworsky czitil, ze nanho bude sa Anča lapat (UHROVEC 1751)
3. (o chorobách) kde, na kom, čom šíriť sa, rozširovať sa: nebo tato nemoc welmi se lapa (PL 1787) je nákazlivá; stromy gsu stare, na kterich moch se lapa (PR 18. st); posskwrna teg wecy, do ktereg se maty zahlady aneb zabaži, lapa se na telo ditatka w žiwote matky (MiK 18. st)

a lapte pentru copii ≈ a lapte pentru copii
dnes sme lapili my ≈ dnes jsme polapili my
lapili my, žoldnieri, a ≈ polapili my, žoldnéři, a
lapíš sa rukami a ≈ chytneš se rukama, a
lapte pentru copii de ≈ lapte pentru copii de
sliviek, lapíš sa rukami ≈ sliv, chytneš se rukama
sme lapili my, žoldnieri ≈ jsme polapili my, žoldnéři
starých sliviek, lapíš sa ≈ starých sliv, chytneš se
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a potom ho lapili ≈ and then nabbed him
jej, aby ju lapil ≈ hers, to trap it
lapiť dych, keď sa ≈ regain his breath, the
tiež nemohla lapiť dych ≈ also out of breath
zohla sa, aby lapila ≈ bending to catch her

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu