Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lapaj -a m.

1. expr. samopašný, nezbedný al. huncútsky (mladý) človek, huncút, figliar, šibal, loptoš

2. trocha pejor. naničhodný, nezodpovedný (mladý) človek, loptoš, galgan, naničhodník: l. lapajský nadávka; z dobrého chlapca sa stal l.;

lapajský príd.;

lapajstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k lapaj

2. huncútsky al. naničhodný skutok;

lapajisko -a s. i m. zvel.

lapajisko -ka pl. N -ká G -jísk s. zvel. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.

lapaj -ja pl. N -ji m. 1. expr. ▶ samopašný (mladý) človek, ktorý s pôžitkom vymýšľa žarty al. koná žartovné skutky (často s negatívnymi následkami), nezbedník; syn. huncút, figliar, loptoš: neposedný l.; l. s rozbitým nosom; Už na meštianke bol veľkým lapajom a šibalom. [Ľ. Zeljenka]; No a keď treba vytrieskať svojich lapajov, času si nájde. [P. Juščák]
2. zastar. ▶ nezodpovedný al. nečestný (mladý) človek, ničomník: skazený l.; najhorší lapaji; l. lapajský nadávka; Dozri, aby sa mäso dostalo do doliny, veď ten lapaj by si polovicu nechal. [M. Krno]
▷ lapajko -ka pl. N -kovia m. zjemn. k 1: To dieťa aspoň trochu ožilo, vari nám z neho vyrastie lapajko, smiali sa bezstarostne. [Vč 1975]; lapajisko -ka pl. N -ká G -jísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: veľký l.; l. jedno!; bežte domov, lapajiská!; lapajka -ky -jok ž.: majú doma dve malé lapajky

lapaj m. strsl, zsl, spiš expr. huncút, figliar: Takí tré lapajá išľi hore cestou (Dol. Lehota DK); Ti si ale lapaj! (Likavka RUŽ); Ti si mi ale pora̋dní lapaj, furt si s tima džiafšetí! (Kameňany REV); Zdraví chlapci su veselí a lapaji (Bánovce n. Bebr.); Tu ho máš, jakí lapaj s ňeho virástóv! (V. Maňa VRB); lapaj (Studenec LVO); lapajisko m. zvel. expr.: Praj takého lapajiska bolo treba pohladať (V. Bielice TOP); lapajský príd.: Upodozrievali lapajského apinku, že majú čosi zo sluškou (V. Bielice TOP)