lapaj -a m.
1. expr. samopašný, nezbedný al. huncútsky (mladý) človek, huncút, figliar, šibal, loptoš
2. trocha pejor. naničhodný, nezodpovedný (mladý) človek, loptoš, galgan, naničhodník: l. lapajský nadávka; z dobrého chlapca sa stal l.;
lapajský príd.;
lapajstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k lapaj
2. huncútsky al. naničhodný skutok;
lapajisko -a s. i m. zvel.
lapaj -ja pl. N -ji m.
lapaj -ja pl. N -ji m. 1. expr. ▶ samopašný (mladý) človek, ktorý s pôžitkom vymýšľa žarty al. koná žartovné skutky (často s negatívnymi následkami), nezbedník; syn. huncút, figliar, loptoš: neposedný l.; l. s rozbitým nosom; Už na meštianke bol veľkým lapajom a šibalom. [Ľ. Zeljenka]; No a keď treba vytrieskať svojich lapajov, času si nájde. [P. Juščák] 2. zastar. ▶ nezodpovedný al. nečestný (mladý) človek, ničomník: skazený l.; najhorší lapaji; l. lapajský nadávka; Dozri, aby sa mäso dostalo do doliny, veď ten lapaj by si polovicu nechal. [M. Krno] ▷ lapajko -ka pl. N -kovia m. zjemn. k 1: To dieťa aspoň trochu ožilo, vari nám z neho vyrastie lapajko, smiali sa bezstarostne. [Vč 1975]; lapajisko -ka pl. N -ká G -jísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: veľký l.; l. jedno!; bežte domov, lapajiská!; lapajka -ky -jok ž.: majú doma dve malé lapajky
lapaj 1. p. samopašník 2. p. naničhodník
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
lapaj, -a m.
1. expr. (o človeku i o zvierati) figliar, loptoš, huncút, šibal; darebák, nezbedník, naničhodník: prefíkaní l-i; Janko Lučan bol veľký lapaj. (Tat.) Lapaji, zbojníci, klamete, žandárov zavolám na vás! (Al.)
2. zastar. dráb, pandúr: Iba raz (Jánošík) spakrukou dokola zatočí, už siedmim lapajom stĺpkom stoja oči. (Botto);
lapajka, -y, -jok ž. k 1;
lapajský príd.: l-é kúsky, výčiny;
lapajsky prísl.;
lapajstvo, -a str. huncútstvo, darebáctvo;
lapajko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab. k 1
lapaj m. strsl, zsl, spiš expr. huncút, figliar: Takí tré lapajá išľi hore cestou (Dol. Lehota DK); Ti si ale lapaj! (Likavka RUŽ); Ti si mi ale pora̋dní lapaj, furt si s tima džiafšetí! (Kameňany REV); Zdraví chlapci su veselí a lapaji (Bánovce n. Bebr.); Tu ho máš, jakí lapaj s ňeho virástóv! (V. Maňa VRB); lapaj (Studenec LVO); lapajisko m. zvel. expr.: Praj takého lapajiska bolo treba pohladať (V. Bielice TOP); lapajský príd.: Upodozrievali lapajského apinku, že majú čosi zo sluškou (V. Bielice TOP)