ľapa p. liapa
ľapa ž. expr. nemotorný, ťarbavý človek: To je človeg läpa, nedočkáš sa od neho pomoci (Val. Dubová DK)
lápa ž. gem 1. veľký kus trávnatého porastu: Pozri, kelú lápu som skosil! (Revúca); Takú lápu skosid je ni fígel (Rochovce ROŽ) 2. slatina, močaristá lúka: Na té lápe aká velká tráva! (Kameňany REV)
laba, lapa ž končatina väčších zvierat: Balacin (sa) swim mečem tak zahnal na to zwire, že mu (tigrovi) hnet prednu labu odtal (NHi 1791); (lev) zblížil sa k pocestnému, pokázal mu tú lapu, čili dlabu, w kterég trgeska utkwená bola (DS 1795) L. medvedia l. bot plavúň obyčajný Lycopodium clavatum: smjessag owseneg muki, wssedobr a zelinu medwezu labu (PL 1787) P. atpn Haurillo Laba (v Dlhoni 1618 U2); -ôčka [-oč-] dem: pediolu: labočka (LD 18. st)