lamentovať nedok. expr. nahlas prejavovať žiaľ, nespokojnosť, bolesť ap., horekovať, bedákať, nariekať; ponosovať sa: l. nad nešťastím; stále iba l-je
lamentovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok.
lamentovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok. ⟨lat.⟩ kniž. al. expr. (ø; nad kým, nad čím) ▶ hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, ľútosti, bedákať, nariekať; často sa ponosovať: stále, úpenlivo l.; lamentujúca matka; l. nad mŕtvym; l. nad zlou situáciou; mať dôvod l.; nezmení sa to, darmo l.; A nič, nič nedosiahol ani tým lamentovaním, na ktoré sa zbehlo pol dediny. [L. Ballek]
lamentovať nedok. ‹l› hovor. expr. (~; nad kým, čím; na koho, čo) nariekať, bedákať: večne l-uje; l-uje na ťažkosti
bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovať • lamentiť • nariekať • horekovať • bedovať • bolestiť • expr.: fňukať • ochkať • božekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá čas • kvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človeka • jajkať • jajčať • jojkať • jojčať • jujkať • stenať • stonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí
p. aj sťažovať sa, plakať
jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, juj • expr.: jajkať • jojčať • jujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzy • expr.: jojkať • achkať • ochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudom • stonať • stenať • nariekať • bedákať • lamentovať • horekovať • kvíliť • vzdychať • expr.: stukať • božekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastím • expr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle
lamentiť, lamentovať p. nariekať 1, bedákať
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa
sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat
p. aj bedákať
lamentovať, -uje, -ujú nedok. expr. bedákať, nariekať, sťažovať sa, horekovať, božekať, žalovať sa, ponosovať sa: Lamentujú, bedákajú! (Gab.) Začali i proti prísnemu príkazu hlasite plakať a lamentovať. (Jégé) Vy priveľa lamentujete na takzvané odrodilstvo. (Vaj.)
lamentovať, lamentírovať i lamentiť nedok. (ľemencic, ľementovac) csl expr. bedákať, nariekať: Darme uš teráz buďemo lamentovaťi, už ná_ňig ňepomôže (Kokava n. Rim. RS); Žena hibaj lamentujúci ke súsedom (Podbiel TRS); Lamentovala nat sinom, ket sa z vojni ňevráťeu̯ (Bánovce n. Bebr.); Už manka lamentuvali, že budem krivá (Igram MOD); Nuš teda za tín žbánom lamentuvali (Brestovany TRN); Hned jeho žena začala kričat, lamentíruvat a ja téš (Sereď GAL); Išli sme otáto a lamentírovali sme, že nám to teda takto spravili (Dúbravka BRA); Co teľo lamentuješ, šag eśči ňeumiram! (Ostrovany SAB); Tota žena začala ľementovac (Hrabovec n. Lab. MLB); Śednol sebe na mechu, zložiol ruki a ľamenciol: „Ta uš po mojim hačecu!`` (Kluknava GEL); ľemencic (Studenec LVO) F. lamentovaď aňi Žiďia nad Jeruzaľemom (St. Hory BB), ľementovadz jag na pohrebe (Markušovce SNV) - hlasno a intenzívne bedákať
lemenciť, lementovať p. lamentovať
lamentovať ndk lat, lamentírovať lat/nem horekovať, nariekať: Uhre prichádzali k nám lamentugjce pro weliky hlad (P. ĽUPČA 1586); Adam lamentoval upadku sweho (TC 1631); lamentirugame, narikame a plačeme (SP 1696); ponevádž na mnohých mjstech se žádnj lekaři nenalezagj a pokud ge dočekati mohau, miserere lamentovali musegj (TS 1771)