Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

lamentovať nedok. expr. nahlas prejavovať žiaľ, nespokojnosť, bolesť ap., horekovať, bedákať, nariekať; ponosovať sa: l. nad nešťastím; stále iba l-je

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lamentovať ‑uje ‑ujú nedok.

lamentovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok.

lamentovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie nedok.lat.⟩ kniž. al. expr. (ø; nad kým, nad čím) ▶ hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, ľútosti, bedákať, nariekať; často sa ponosovať: stále, úpenlivo l.; lamentujúca matka; l. nad mŕtvym; l. nad zlou situáciou; mať dôvod l.; nezmení sa to, darmo l.; A nič, nič nedosiahol ani tým lamentovaním, na ktoré sa zbehlo pol dediny. [L. Ballek]

lamentovať nedok. ‹l› hovor. expr. (~; nad kým, čím; na koho, čo) nariekať, bedákať: večne l-uje; l-uje na ťažkosti

bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovaťlamentiťnariekaťhorekovaťbedovaťbolestiťexpr.: fňukaťochkaťbožekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá časkvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človekajajkaťjajčaťjojkaťjojčaťjujkaťstenaťstonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí

p. aj sťažovať sa, plakať


jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, jujexpr.: jajkaťjojčaťjujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzyexpr.: jojkaťachkaťochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudomstonaťstenaťnariekaťbedákaťlamentovaťhorekovaťkvíliťvzdychaťexpr.: stukaťbožekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastímexpr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle


lamentiť, lamentovať p. nariekať 1, bedákať


nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

2. p. sťažovať sa


sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

p. aj bedákať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lamentovať, -uje, -ujú nedok. expr. bedákať, nariekať, sťažovať sa, horekovať, božekať, žalovať sa, ponosovať sa: Lamentujú, bedákajú! (Gab.) Začali i proti prísnemu príkazu hlasite plakať a lamentovať. (Jégé) Vy priveľa lamentujete na takzvané odrodilstvo. (Vaj.)

lamentovať, lamentírovať i lamentiť nedok. (ľemencic, ľementovac) csl expr. bedákať, nariekať: Darme uš teráz buďemo lamentovaťi, už ná_ňig ňepomôže (Kokava n. Rim. RS); Žena hibaj lamentujúci ke súsedom (Podbiel TRS); Lamentovala nat sinom, ket sa z vojni ňevráťeu̯ (Bánovce n. Bebr.); Už manka lamentuvali, že budem krivá (Igram MOD); Nuš teda za tín žbánom lamentuvali (Brestovany TRN); Hned jeho žena začala kričat, lamentíruvat a ja téš (Sereď GAL); Išli sme otáto a lamentírovali sme, že nám to teda takto spravili (Dúbravka BRA); Co teľo lamentuješ, šag eśči ňeumiram! (Ostrovany SAB); Tota žena začala ľementovac (Hrabovec n. Lab. MLB); Śednol sebe na mechu, zložiol ruki a ľamenciol: „Ta uš po mojim hačecu!`` (Kluknava GEL); ľemencic (Studenec LVO)
F. lamentovaď aňi Žiďia nad Jeruzaľemom (St. Hory BB), ľementovadz jag na pohrebe (Markušovce SNV) - hlasno a intenzívne bedákať


lemenciť, lementovať p. lamentovať

lamentovať ndk lat, lamentírovať lat/nem horekovať, nariekať: Uhre prichádzali k nám lamentugjce pro weliky hlad (P. ĽUPČA 1586); Adam lamentoval upadku sweho (TC 1631); lamentirugame, narikame a plačeme (SP 1696); ponevádž na mnohých mjstech se žádnj lekaři nenalezagj a pokud ge dočekati mohau, miserere lamentovali musegj (TS 1771)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu