lalok -a m.
1. okrúhly al. oválny útvar, výrastok na organizme al. orgáne: kravský l., brada s l-om; pľúcny, mozgový l.; potrav. bravčový l.
2. oválny výbežok: l-y listov;
lalokový, laločný príd.;
lalôčik -a m. zdrob.: ušný l.;
lalôčikový, lalôčkový príd.
lalok -ka pl. N -ky m.
lalok -ka pl. N -ky m. 1. ▶ okrúhly al. oválny útvar tvorený tučným svalovým tkanivom al. visiacou kožou (napr. na krku), záhyb: voľný, zvädnutý l.; sadlový l. pod bradou; dlhé ušné laloky; krava si šúcha l. o válov; Pri holení vyťahoval prázdne lícne laloky, vyrovnával si kožu, keď ju pustil, ovisla. [J. Papp]; Pod chudým krkom mi viseli volániky, ktorým sa hovorilo žabó a ktoré na mne vyzerali ako lalok. [As 2002] 2. anat. ▶ oblá, zužujúca sa časť orgánu, obyč. oddelená ryhou: čelový, spánkový l.; pľúcne, obličkové, pečeňové laloky; čuchové, zrakové laloky rýb; mozgové laloky 3. ▶ menej hodnotné, veľmi tučné mäso z podhrdlia ošípanej používané najmä ako výrobné mäso, podhrdlina; výrobok z takéhoto mäsa: bravčový l.; varený paprikový l. opaprikovaný (a ocesnakovaný) kus laloka; l. údený teplým dymom 4. ▶ oválny, ku koncu sa zužujúci výbežok; výkroj jazykového tvaru: trojzárezový, tupý, polkruhovitý l.; končité laloky listov; misa s lalokmi na okraji ▷ lalôčik -ka pl. N -ky m. zdrob.: znamienko na ušnom lalôčiku
krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla • expr. gágor: má gágor ako hus • pren. pejor.: hrvoľ • lalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)
2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá
lalok okrúhly al. oválny útvar na organizmoch al. orgánoch: brada s lalokom • podbradok (tukový lalok pod bradou): dvojitý podbradok • podhrdlina (tučné mäso z podhrdlia ošípanej)
lalok, -a m.
1. záhyb, výrastok okrúhleho al. oválneho tvaru: krava má l., pľúcny l., kožný l., mozgové l-y;
2. výkroj, záhyb jazykového tvaru: končití l-y listov;
lalokový i laločný príd.: l. vak;
lalôčik, -a/-čka m. zdrob.;
lalôčkový i lalôčikový príd.
ľalek p. lalok
lalok m. (lalek, ľaľok, ľaľoch, lolok, vavok, valoch, valok) 1. anat. obyč. mn. č. jzsl, hont, novohr mäsité výrastky pod zobákom hydiny: ľaľke (Šipice KRU); laloki (Hron. Kosihy LVI, Špačince TRN); lalok (Vieska n. Žit. ZM, Bošianska Neporadza BÁN, Krakovany PIE); lalek (Šaľa); lalki (Čataj MOD) 2. anat. strsl, zsl visiaci tukový podbradok rožného statku: Jármo treba väčuo, lebo majú laloki dlhie (Chlebnice DK); Náž bujag má veľikí lalok (St. Hory BB); Kravu škrapkali po laloku a hned zdvihla hlavu (Vaďovce MYJ); Krava má pot krkem lalek, na nohách paprče a kocíki (Biely Kostol TRN); ľaľok (Krupina); valoch (Štefanov SEN); u̯au̯och (Brodské SKA); valok (Dol. Moštenec PB); vavok (Kys. N. Mesto); lolok (Šípkové PIE) F. ľaľoh aňi vrecko (Čičmany ŽIL) - veľký, hrubý krk 3. strsl, zsl mäsový výrobok z podhrdlia ošípanej: Kúšťig laloka aj nám móšťe dať, ale abi ňebóv hrube masní (Lapáš NIT); Lalog lúbím, ale mosí bi_dobre okoreňení a opaprikuvaní (Kubrica TRČ); Žena nakúpila trhového plní céger: buršle, safaládi, lalok, prešburš a k tomu bílí chlíp (Červeník HLO); Ňegde majú rádzi játra lebo lalok sa uvarí (Kunov SEN); lalok (Bobrovec LM) 4. expr. chumaj: Ach, ti lalog edon! (Kameňany REV); lalôčok m. zdrob. expr. k 1: Kohút má sinavé laluóčki, isce je nezdraví (Vaďovce MYJ); laločki (Ban. Hodruša BŠ, Nevidzany ZM)
lolok p. lalok
lalok m 1. časť hrdla pod bradou; visiaca kožovitá al. mäsitá časť na krku niektorých zvierat al. tučných ľudí: palca: kohauti lalok (DQ 1629); ozdoba laloku, ktery pod bradu svuj úsť mívá (ASL 1701); hruby a dluhy temer do koljen lalok (PL 1787) 2. vzácna časť kožušiny z krku zvieraťa: podbrusska lýsstie y s lalkamy; od muskiho menteka lalkom pramowaniho (KRUPINA 1721); lalkem pramované kožuchy (B. BYSTRICA 1723 E) 3. vemeno: ruma: cecek pod lalokem (KS 1763)