lakomý príd. príliš lipnúci za peniazmi, majetkom; nerád dávajúci zo svojho, skúpy: l. človek, l. na peniaze, na cudzie; lakomec l. nadávka;
lakomo prísl.;
lakomosť -i ž., lakomstvo -a s.: kradnúť z l-i, z l-a
lakomosť -ti ž.
lakomosť -ti ž. ▶ vlastnosť, správanie toho, kto sa nerád o niečo delí al. nerád utráca peniaze, skúposť; snaha čo najviac získať pre seba (obyč. peňazí, majetku), chamtivosť; syn. lakomstvo: ľudská l.; úžernícka l.; l. obchodníkov; byť zaslepený lakomosťou; z lakomosti si nevzal taxík; nekradnú pre l., ale z núdze; Zmysel pre hospodárnosť sa stupňuje po lakomosť, chamtivosť, egoizmus a nežičlivosť k druhému. [Sme 1996]; Pre lakomosť sa ani neoženil, ani rodinu si nezaložil. [ŽVč 2004] ◘ parem. lakomosť nemá dna
lakomý, 2. st. lakomejší príd. príliš lipnúci za peniazmi, za majetkom a pod.; príliš sporivý; nerád dávajúci zo svojho, skúpy: l. boháč, l. na peniaze, na cudzie;
lakomosť, -ti ž.
lakomosť i lakomnosť ž. strsl, zsl skúposť: Lakomošč te nespasí! (Kameňany REV); Takéj lakomosci som ňevidzela! (Bošáca TRČ); lakomnosť (Bobrovec LM); F. aj voš prehnau̯ ce_strňisko od lakomosťi (Pukanec LVI), oči mu vijdú od lakomosťi (Svätoplukovo NIT) - bol veľmi lakomý