lakomec -mca m. lakomý človek, skupáň: l. lakomý nadávka;
lakomica, lakomnica -e -(n)íc ž.
lakomec -mca pl. N -mci m.
lakomec -mca pl. N -mci m. ▶ kto sa nerád o niečo delí al. nerád utráca peniaze; kto nadmerne hromadí majetok: starý, úbohý, odporný l.; ty l. lakomý! nadávka; l. sa ženie za bohatstvom; Majetok urobil z neho lakomca. [L. Ťažký]; Zem bola tvrdá ako srdce lakomca. [J. Pohronský]; Môže byť neviem aký lakomec. Počuje hudbu a hneď začne strkať muzikantom peniaze. [V. Šikula] ◘ parem. vlk sa nasýti, lakomec nikdy ▷ lakomnica -ce -níc, lakomica -ce -míc ž.: nazvali ju lakomnicou; Tá lakomica svokra sa poriadne buchla po vrecku. [I. Kšiňan]
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec
lakomec, -mca m. človek chtivý majetku, peňazí, nerád dávajúci zo svojho, nadmerne sporivý, skupáň: bohatý l.
lakomec m. 1. strsl, zsl, miest. vsl skupáň: To je lakomec, tam ťi je škoda ísť, aj tak ťi ňidž ňedá (Košťany n. Tur. MAR); Takiho lakomca nid adaj pot slnkom, ako je tvaj starí oťec (Revúca); Lakoncovi ňičoho dosci ňeňijé (Bošáca TRČ); O_toho lakomca ništ nedostaneš (Vaďovce MYJ); Lakomedz ostaňe fše taki, kim ňezdehňe (Markušovce SNV) F. u lakomca fše poobedze (V. Šariš PRE) - nikdy nikoho neponúkne; lakomec śe s dvoma paľcami mije (Haniska PRE) - všetko chorobne šetrí 2. posledný fašiangový štvrtok pred Popolcovou stredou: Lakomec - to je štvrtek pret poslenním fašangom (Dechtice TRN); lakomčisko s. zvel. expr. k 1: Veru málogdo ho ľutoval, bol veľiké lakomčisko (Predmier BYT)
lakomec m skúpy, ziskuchtivý človek, skupáň: lakomec a modlam skužebnjk (BAg 1585); lakomczovi se toho nedostawa, czo ma (TC 1631); tak Gjdass-lakomec za malu mage Krysta wec (PoP 1723-24)