lakomý príd. príliš lipnúci za peniazmi, majetkom; nerád dávajúci zo svojho, skúpy: l. človek, l. na peniaze, na cudzie; lakomec l. nadávka;
lakomo prísl.;
lakomosť -i ž., lakomstvo -a s.: kradnúť z l-i, z l-a
lakomý -má -mé 2. st. -mejší príd.
lakomý -má -mé 2. st. -mejší príd. (i na čo) ▶ ktorý sa nerád o niečo delí, nerád utráca peniaze, skúpy; snažiaci sa získať čo najviac pre seba, nadmerne hromadiaci majetok; charakteristický pre lakomca; svedčiaci o lakomosti, o lakomstve: chorobne l. človek; lakomí dedičia; je veľmi l. na peniaze; lakomejší nájomníci radšej trpia zimou; Nevbehne do klepca ako lakomá líška. [J. Štiavnický]; To bol spravodlivý trest za jej tvrdé, lakomé srdce. [M. Madačov]; pren. More nebolo lakomé. [InZ 2000] poskytovalo dostatok obživy ◘ parem. chudobnému veľa chýba, lakomému všetko; lakomý čím viac má, tým viac žiada/skuhre; lakomý o všetko príde
chamtivý zhŕňajúci pre seba (majetok, peniaze a pod.); svedčiaci o chamtivosti • ziskuchtivý: chamtivý, ziskuchtivý človek • pejor. hrabivý • expr. pachtivý: hrabivé, pachtivé ruky • lakomý • nenásytný (požadujúci stále viac): nenásytný, lakomý úžerník • expr. hladný: hladný za peniazmi • pren. expr.: pažravý • žravý: byť pažravý, žravý za majetkami • pejor. mamonársky
lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiť • dychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchode • expr.: pachtiť sa • zháňať sa • pejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárči • byť lakomý • lipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch
lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starec • chtivý • nenásytný • zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi • ziskuchtivý • prospechársky • hmotársky • zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia • expr. pachtivý • pejor.: hrabivý • mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník • pejor. vydridušský • úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár • expr. hladný • pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom • zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)
2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháč • expr.: žgrlošský • držgrošský • pejor.: skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda • nár. expr. škrhľavý
skúpy 1. ktorý nerád dáva zo svojho (op. štedrý): nikdy neponúkne zo svojho, je skúpy • lakomý (ktorý zo svojho nedáva, ale zato túži po veciach, majetku iných): lakomému človeku nikdy nie je dosť • pejor.: žgrlošský • držgrošský • skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský, skuhravý starý mládenec • nár. expr. škrhľavý: škrhľavý starý otec (Timrava) • pren. macošský: macošská príroda • priskúpy (príliš skúpy)
2. ktorého je málo, nepostačujúci (op. štedrý) • slabý • malý • nízky • biedny: skúpa, slabá, malá pláca; nízky, biedny zárobok • skromný • sporý: skromné, sporé lúče slnka • neveľký • nevýdatný • chabý: neveľká úroda (op. bohatá, hojná); nevýdatný, chabý dážď • priskúpy (príliš skúpy)
lakomý, 2. st. lakomejší príd. príliš lipnúci za peniazmi, za majetkom a pod.; príliš sporivý; nerád dávajúci zo svojho, skúpy: l. boháč, l. na peniaze, na cudzie;
lakomosť, -ti ž.
lakomý i lakomný príd. 1. csl skúpy, príliš lipnúci za peniazmi, na majetku ap.: Tuš lakomšiho odaj nit ak si ti (Nandraž REV); Takí ľuďia jesto lakomní (Lupoč LUČ); Že móže bit človiek voči sebie takí u̯akomí! (Stupava BRA); Ta znaju, že na peňeźi každi lakomi (Vranov); lakomni gazda (Stanča TRB) F. lakomí ňepríďe do ňebe (Kameňany REV) - chamtivý al. žiadostivý človek žije hriešne; lakomí muš si naučí ženu sán krásci (Bošáca TRČ) - žena si z nedostatku nájde iný spôsob obživy; ten je takí lakomí, že bi aj spot seba ešče ráz zedóv (Šípkové PIE) - o veľmi skúpom človeku; takí je u̯akomí, aj z hrtana bi vidreu̯ (Zázrivá DK), lakomi jak fras (M. Zalužice MCH) - veľmi lakomý; lakomeho ňezasiciž aňi z jednu śviňu (Dl. Lúka BAR), lakomi ňima dna (V. Šariš PRE) - stále je nenásytný, nikdy nemá dosť; lakomi f kešeňi hada trime (V. Šariš PRE) - nerád vydáva zo svojho, nerád siaha do vrecka 2. jtrenč, jzsl vábivý, lákavý, žiadaný: Bahnátko je lakomé tonto čase (Nemšová TRČ); Penáze sú lakomé, ved jemu velikí penás prichodí tamottál (Trenč. Závada TRČ); Makové lokše, to je velmo lakomé, to sa hnet spucuje (Bučany HLO) L. lakomá černáčka (Borová TRN) - druh čerešní
lakome p. lakomý
lakomý, lakomný príd 1. skúpy, chamtivý: on od diabla bral plat, nebo byl lakomj (SKALICA 1638); o, lakomy czlowěčze! (FK 1760); skúpi a lakomi bratr (VP 1764) 2. nenásytný, žiadostivý, túžiaci po niečom: gulosus: obžerny, lakomy (KS 1763); nebud lakomny we wsselikem hodowany (MC 18. st); gak lakomi gest swet na to (Pie 18. st); subst l. m lakomec: lakomy ze sstedrim nemohu se sprawowat (BV 1652); hlas lakomého gest: slussně, neslussně zhromaždug, zachowag, rozmnož (SK 1697); od lakomneho nic zlostnegssyho (MC 18. st) P. atpn Joannes Lakomy (v Lozorne 1592 U1); -e prísl: lakome zhromaždil poklady (SK 1697); lakomňe do seba vlili (nápoj) (BR 1785); -osť ž skúposť, chamtivosť: dabel Gydasse oslepil skrze lakomost (Le 1730); avaritia: lakomost (WU 1750); lakomnost pryblyžy se až k nechuti (MC 18. st)