lajdák -a mn. -ci m. pejor. neporiadnik, leňoch, nedbaj;
lajdáčka -y -čok ž.;
lajdácky príd. i prísl.: l. žiak, l-a robota; l. pracovať;
lajdáckosť -i ž., lajdáctvo -a s.: l. v práci, l. žiaka
lajdáckosť -ti ž.
lajdáckosť -ti ž. pejor. 1. ▶ vlastnosť toho, kto si neplní povinnosti al. si ich plní povrchne, nekvalitne, nedbanlivosť, neporiadnosť, povrchnosť; syn. lajdáctvo: teraz doplatil na vlastnú l.; prekáža im synova l.; z lajdáckosti sa ani nečeše 2. ▶ nedbanlivé, nespoľahlivé konanie; prejav povrchného prístupu k povinnostiam: byť svedkom lajdáckosti; platiť za niečiu l.; Prvý polčas, to bola lajdáckosť, päť-šesť hráčov zrelých na striedanie. [Sme 1999]
neporiadnosť nedbanie na poriadok • neporiadnictvo: je známy svojou neporiadnosťou • nedbajstvo • nedbanlivosť • nedbalosť • daromnosť • darebnosť • darobnosť: pre jeho nedbajstvo, daromnosť vznikla škoda • pejor.: lajdáctvo • lajdáckosť • hovor. pejor.: šlendriánstvo • šlendriánskosť • subšt. bordelárstvo
lajdák, -a, mn. č. -ci m. pejor. kto nedbá o seba, o svoje povinnosti, o svoje veci, neporiadny človek, lenivec, darebák, leňoch: nepolepšiteľný l., Lajdák ešte drichme. (Záb.);
lajdáčka, -y, -čok ž.;
lajdácky príd. i prísl. neporiadny, nedbalý; neporiadne, nedbalo: l. žiak, l. pomer k práci; l. písať;
lajdáckosť, -ti ž.;
lajdáctvo, -a str. zanedbávanie povinnosti, nedbalosť, darebáctvo