laik -a mn. -ci m.
1. neodborník: to zvládne i l.; vo filozofii je l.
2. svetský príslušník cirkvi, op. duchovný, kňaz: úloha l-ov v cirkvi;
laička -y -čiek ž.;
laický príd.: l. názor, výklad neodborný; l. apoštolát;
laicky prísl.
laik -ka pl. N laici G -kov m.
laik -ka pl. N laici G -kov m. ⟨gr.⟩ 1. (i v čom) ▶ kto nie je vyškolený, vzdelaný v určitom odbore; kto nie je dostatočne oboznámený s problematikou, s problémom; syn. neodborník; op. odborník, špecialista: bežný, obyčajný l.; právnický l.; l. v literatúre, v jazykovede, v ekonomike; pohľad, názor laika; je v tejto otázke úplný l.; aj laikovi je jasné, že termín je prikrátky je úplne zrejmé; My ako laici bez vysokej školy sme vedeli, že toto sa nemôže dobre skončiť. [Sme 2006] 2. cirk. ▶ člen náboženskej komunity nepatriaci k posvätnému stavu (nemajúci kňazské ani nižšie duchovné svätenie a nepatriaci k rehoľnému rádu), nekňaz; svetský človek; op. klerik, kňaz: veriaci, angažovaný l.; katolícky l.; brat l. člen rehoľnej komunity, ktorý zložil rehoľné sľuby, ale neprijal posvätný stav; spoločenstvo aktívnych laikov; Kvalita a horlivosť kňaza, rehoľníka i laika závisí od pristupovania k sviatosti pokánia. [J. Augustín] ▷ laička -ky -čiek ž.: v tejto oblasti som úplná l.; dominikánska l.
laik -a m. (laička -y ž.) ‹l < g›
1. človek neškolený v určitom odbore, neodborník: v hudbe je l.; ako l. to nemôžem posúdiť
2. svetský človek, nekňaz (v protiklade k duchovnému, rehoľníkom a pod.)
3. cirk. člen rádu bez kňazského vysvätenia; laička členka rádu vykonávajúca domáce práce
amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení
laik p. amatér
laik, -a, mn. č. -ci m.
1. odborne nevzdelaný človek, neodborník (op. odborník);
2. svetský príslušník cirkvi, nekňaz, svetský človek (op. kňaz);
laička, -y, -čiek ž.;
laický príd.
1. neodborný: l. názor, l. výklad; l. sudca bez právnického vzdelania;
2. svetský, nekonfesijný: l-á etika, morálka, l-é kruhy;
laicky prísl.;
laickosť, -ti ž.
laik m gr/lat svetská osoba, nekňaz: cirkew papezska smj laikom gen toliko s Pjsma swateho čitaty (WO 1670); o laikoch aneb o lidu sprostem (ZA 1676); wiznawagtež se gedni druhim z hrichu swich, to gest leicy kňezim (Le 1730)