Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

lahodný príd.

1. lahodiaci, príjemný: l. spev, vetrík

2. chatrný, slabý: l-é oblečenie, l. obed;

lahodne, lahodno prísl. i vetná prísl.: je mu l. na srdci;

lahodnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lahodný; lahodne, lahodno prísl.; lahodnosť ‑i ž.

lahodne 2. st. -nejšie prísl.

lahodne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ príjemným, lahodným spôsobom, lahodiaco: l. perlivé víno; l. aromatická káva; l. znieť, voňať, spievať; vonku l. pofukuje; dva hlasy sa l. dopĺňajú; lahodnejšie šuštia veľké peniaze; Žinčica nikdy nemôže chutiť tak dobre a lahodne z inej nádoby ako z črpáka. [Sme 1999]; Cibuľka ostane lahodne chrumkavá. [VNK 2002]
2. iba vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje príjemný pocit, duševný stav, dobrú atmosféru, príjemne, dobre: je mu l. na duši, okolo srdca; bolo nám v lese l.

ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

6. porov. ľahký 4


lahodne 1. p. príjemne, ľahko 5, mäkko 2 2. porov. chutný 1 3. porov. pekný 1


mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäsoexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškonamäkučkonamäkunkonamäkulinkonamäkuškodomäkučkadomäkunkadomäkulinkadomäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebkojemnepoddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánkupríjemnelahodne: je mu príjemne, lahodne na dušiexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškohebučkohebunkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško

3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavonežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasochprívetivovľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievčaústupčivopovoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

porov. aj mäkký 3


príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milopeknepôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňalilahodnehrejivomäkkozried.: lahodivoladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na dušisympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympatickydobrehovor.: fajnfajnepríma: je tu dobre, fajn, fajne, prímahovor. expr. hej: je mi hejútulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne

porov. aj príjemný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lahodný príd. ľúbezný, príjemný: l. hlas, spev, l-á reč, l-é ticho, l. vetrík, l. pohyb tela;

lahodne prísl.: je mi l. na srdci;

lahodnosť, -ti ž.

lahodný príd. (ľahodní)
1. csl príjemný (aj o zvuku, chuti ), dobrý, vyhovujúci: Ke_com prišla, ešťe tu bou̯ láskaví, lahodní život (Kňažia DK); Jaj, badáš, od ostretka sa šíri lahodná vuoňa z ľáľiji! (Králiky BB); To je lahodní cimbal (Kameňany REV); Pofukovau̯ takí lahonní vetrík, ňebolo nán ťeplo (Návojovce TOP); Teda s portugálu to už nebiu̯o takové, to už biu̯o také lahodňejší a také miakší víno (Mokrý Háj SKA); Dňez barz lahodni čas (Markušovce SNV); Sna_śe mu to povedzec lahodnim slovem (Dl. Lúka BAR)
2. strsl, miest. zsl malý, majúci neveľký rozsah: Daľi mu lahodní kúšťek chľeba (Prievidza); Ňeská zme mali lahonní obet: krúpovú kašu z mliekom (Bánovce n. Bebr.); Mali tam lahonní vozík sena (Bošáca TRČ)
L. lahonná hodzina (Bošáca TRČ) - necelá hodina
3. csl slabý, nedostatočný: Ďakujem za opítaňie, ešťe bi ušlo, ľen zdravie je lahodné (Martin); S toho je lahodní osoh (Detva ZVO); Dakedi ta ľem taka lahodna źima (Dl. Lúka BAR)
4. gem, miest. zsl chatrný, chudobný: Mala na sebe ľen lahodnie dokrcmanie hápki (Klenovec RS)
F. pámbo_hu lahonnou plachťičkou prioďiau̯ (Návojovce TOP) - zle, biedne sa jej žilo
5. gem, trenč neúprimný, falošný: Daj mi s ňim pokoj, ved je to lahodní ślovek (Kokava n. Rim. RS); Zvédél hu lahonními slovi (Bošáca TRČ)
6. pomalý: Šefc bol lahodní f práci, ale čižmi šil parádné (Myjava)
L. lahodní Peter (Myjava) - posmešne o pomalom človekovi
7. ľahostajný: Či kúpíž ode mna tú kravu, alebo nekúpíš, mne je to lahonné, já penáze nepotrebujem (Šípkové PIE); lahodne prísl. k 1 - 7: Ag lahodne hrajú tí cigáni (Kameňany REV); Ja̋ som s toho mesa vara lahodne zjadól (Revúca); S toho vimianca vara lahodne mliaka nadojí (Chyžné REV); Ou̯sa bolo u nás toho roku veru lahodňe (Prievidza); Horkíže pomoc, lahodňe mi pomohla! (Ozdín LUČ); Ale šak já som f tej krčme lahoňňe minuv (Ludanice TOP); Ďeťi ňemali zimného oblečenia a toho letného ťiež bolo lahoňňe (Návojovce TOP); Cicki pri dojeňu treba lahodno lapac (Krivany SAB)

lahodňe_1 lahodňe lahodňe_2 lahodňe lahodňe_3 lahodňe
jemné, lahodné a veľmi tendres et douces et très

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu