laboratórium -ia D a L -iu s. miestnosť zariadená na ved. výskum, pokusy al. odb. tech. práce: chemické, fotografické, zubné l.;
laboratórny príd.: l-e vyšetrenie, l-a prax;
laboratórne prísl.
laboratórne prísl. ▶ v podmienkach laboratória, pracoviska so špeciálnym zariadením a s prístrojmi na výskum, skúšky, rozbory, pokusy a pod.: l. overiť, zistiť niečo; l. spracovať film; vzorky l. vyšetria; l. vypestované kmeňové bunky; l. potvrdené testy
laboratórny príd. ‹l› týkajúci sa laboratória, uskutočňovaný v laboratóriu, určený, vhodný preň: l-e zariadenie; l-e vyšetrenie, pokus; l-e štádium vývoja nového lieku pokusné; l-e prístroje, l-a technika; odb. l-e sklo so zväčšenou chemickou a tepelnou odolnosťou, chemické sklo;
laboratórne prísl.: l. overiť; l. vyrobiť pokusne
laboratórium, -ie, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str. pracovňa, miestnosť zariadená na konanie pokusov, na vykonávanie praktických cvičení, na prípravu liekov a pod.: chemické, fyzikálne, psychologické, výskumné, prevádzkové, skúšobné l.;
laboratórny príd. konaný v laboratóriu, vhodný pre laboratórium: l. pokus, l. výskum, l-a príprava, l-a prax, l-a skúška, l-a pomôcka;
laboratórne prísl.: l. zistiť, skúmať niečo