ľabda i ľapta ž. (ľabdža, ľabzda, labza) 1. strsl expr. mokrý riedky hnoj: ľabda (Motyčky BB) 2. strsl expr. zle pripravené nechutné jedlo: Navarila takej ľabdi, čo ňig ňekce (Motyčky BB) 3. or, vsl expr. klebeta, ohováranie, pletka: Sprostie ľapti! (Hor. Lehota DK); Chto bi tam sluchal take ľapti! (Studenec LVO); Ľem ľabdi robi medzi ľudzmi (Ďačov SAB); To stare ľabdi, to ňeśka už ňevera tomu (Fintice PRE); ľäpta (Krivá DK) L. ľapti-dristi na dubovo ľisti (Studenec LVO) - naničhodné, nezmyselné reči 4. or, vsl pejor. nadávka neporiadnej, naničhodnej, klebetnej žene: Ti ľapta akásik, buďeš ti muojho Ondriška biť! (Chlebnice DK); To taka ľabda! (Žakarovce GEL); Ve s takó läbzó kunžd vitrímač (Sirk REV); Ti ľabdžo! (V. Šariš PRE); Taka ľabzda, co ňič pri sebe ňestrime! (Dl. Lúka BAR); ľabda (Lastovce TRB) F. ňepora̋dna ako ľabda (Chlebnice DK) - veľmi neporiadna, nedbanlivá
labda p. lopta
ľabdža p. ľabda
labza, ľabzda p. ľabda
ľapta p. ľabda
labda ž maď voj delová guľa: w prachowny: labdy, dardy ohnywe (LIETAVA 1633); halaparta, kolaczov smolnich, ohniwe labdy welike (LUDANICE 1656)