Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

labanec -nca m. hist. cisársky vojak za povstania Tököliho, Rákociho a Bočkaja;

labanský príd.

labanec -nca pl. N -nci m.

labanec -nca pl. N -nci m. ⟨maď.⟩ hist. ▶ uhorský vojak bojujúci v cisárskych službách v období stavovských protihabsburských povstaní: cisársky l.; hlásiť sa za labanca; labanci obkľúčili hrad

labanec, -nca m. hist. cisársky vojak za povstania Tökölyho, Rákoczyho a Bocskaya: cisárski l-i;

labanský i labanecký príd.: l. mušketier, l. oddiel

labanec¹ m. gem klepeto raka: Pora̋dnia labance mau̯ tod rak, šva som fšera ulapeu̯ (Brusník REV)

labanec² m. plemeno koňa: labaňec (Valaská BRE)

labanec [-nc] m maď cisársky vojak v čase uhorských stavovských povstaní: kdy do Rochowicz ssly kuruczy na labanczuw dalo se wyna (ŠTÍTNIK 1684); kdy labanczy tu byly (JELŠAVA 1709); kďiž v gednég ďeďine prigdúce kuruci tázali sa richtára, čo bi on bil, kuruc li, anebo labanc, odpoveďel, že labanc (BU 1795)