lýceum -ea D a L -eu s. typ stred. školy;
lyceálny, lýcejný príd.
lýceum -ea D a L -eu pl. N -eá G -eí D -eám L -eách s.
lýceum -ea D a L -eu pl. N -eá G -eí D -eám L -eách s. ⟨gr.⟩ 1. hist. ▶ aténsky háj s gymnáziom zasvätený Apolónovi Lykeiovi, miesto filozofických prednášok Aristotela 2. hist. ▶ cirkevná (evanjelická) vyššia škola s akademickými kurzmi (filozofie, práva a teológie); budova takejto školy: evanjelické l.; riaditeľ, profesor lýcea; výstava sprístupnená v priestoroch bývalého lýcea; využívať vzácnu korešpondenciu z archívov z lýceí v Levoči, Kežmarku a v Prešove 3. hist. ▶ (v Rakúsko-Uhorsku) vyššia šesťtriedna dievčenská stredná škola: absolvovať dievčenské l. 4. ▶ (v niektorých európskych krajinách) výberová stredná škola poskytujúca vyššie všeobecné vzdelanie a pripravujúca najmä na univerzitné štúdium, gymnázium; (na Slovensku po r. 1989) bilingválne gymnázium; budova takejto školy: technické, humanitné l.; študenti súkromného lýcea; odborné stáže na rôznych lýceách vo Francúzsku 5. ▶ (po r. 1989 u nás) cirkevné (evanjelické) gymnázium: spolužiaci z lýcea; študovať na lýceu
lýceum -ea s. ‹l < g›
1. hist. (v starom Grécku) pôvodne aténsky háj s gymnáziom zasvätený Apolónovi, potom miesto filozofických Aristotelových prednášok
2. (v rozličných krajinách) názov výberových škôl poskytujúcich vyššie všeobecné vzdelanie
3. (u nás na začiatku 20. stor.) šesťtriedna dievčenská škola poskytujúca všeobecné vzdelanie;
lyceálny príd.
lýceum, -ea, 6. p. -eu, mn. č. -eá, -eí, -eám, -eách str.
1. v býv. Rakúsko-Uhorsku druh strednej školy pripravujúcej na univerzitné štúdia;
2. v cárskom Rusku výchovný ústav pre šľachtických synkov;
3. v starovekých Aténach Aristotelova škola, založená na mieste zasvätenom Apolónovi Lykejskému;
lyceálny i lycejný príd.: lyceálny profesor vyučujúci na lýceu; lyceálne mesto v ktorom je lýceum, Lycejná ulica