Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lúpiť -i nedok. okrádať s použitím násilia; páchať lúpež, zbíjať: bandy l-li na cestách

lúpiť -pi -pia (ne)lúp! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok.

lúpiť -pi -pia (ne)lúp! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok. (ø; zried. koho, čo; kde) ▶ brať cudzí majetok s použitím násilia al. pod hrozbou násilia, okrádať, kradnúť; násilím pripravovať o majetok a tým spôsobovať skazu, drancovať, plieniť: l. so zbraňou v ruke; lúpili najmä v noci; stať sa obeťou lúpiacich bánd; zbehovia lúpili a vraždili nevinných občanov; vojská lúpili a rabovali; Jedlo získavali lovom, krádežou na poliach, ale aj lúpením na samotách. [J. Hanák]; Masa rozvášneného davu lúpila a zapaľovala obchody, autá, domy. [Sme 1993]

lúpiť¹, -i, -ia nedok. (bezpredm. i koho; čo) násilím odnímať, brať dakomu dačo, zbíjať, okrádať; kradnúť: Pluky Matiašove lúpili a zbíjali byvateľstvo. (Kal.) My nekradli sme len deň boží, z gárd našich lúpil ten a ten kufríky, vrecká, kone, vozy. (Jes.) Lúpiť nie je kúpiť. (úsl.);

dok. olúpiť

lúpiť² p. lúpať¹

lúpiť sa nedok. zliezať (o koži), zbavovať sa vrchnej vrstvy pokožky: Aľe si ti ohoreu̯ na tom sľnci, ve_ca už iďež lúpiť (Dol. Lehota DK)

lúpiť¹ nedok.
1. or, lipt, spov, kys, vsl zbavovať rôzne plody (ovocie, zeleninu), ale aj inú potravu (vajcia), príp. iné prírodniny (stromy) šupy, škrupiny, kôry a pod.: Ostatňí oťínaľi haluzi, lúpiľi s kuori a nosiľi na kozi (Brezovica TRS); Lúpila som jablko (Žiar n. Hron. KRE); Tak ščilká sa to (kôra) už ani nelúpí (Dl. Pole BYT); Ked (drevo) bulo jag mľazga, ta śe skura lupila (Smižany SNV); Varene bandurki śe lupia (Dl. Lúka BAR); Dachtoro drevo śe bars ceško lupi (Dl. Lúka BAR); lupiť švápku (Bobrov NÁM)
2. odstraňovať kôstky z plodov: Potom večer som ih (slivky) lúpila, ti kvóstki som dávala do otpadu (Dl. Pole BYT)
3. drať kožu zo zvieraťa, odstraňovať pokožku: Keď vibrau̯ vnútornosťi, potom ho začau̯ lúpiť (Dol. Kubín); Nemaže teraz ič, zajäcä lúpí za chliavom (Sása REV); lupic (Studenec LVO)
4. predm. s D expr. dohovárať niekomu: Začal mi lupic, až me hlava rozboľela (Dl. Lúka BAR)
F. to je, ako dri, ako lup (Bobrovec LM) - je to stále to isté, je to jedno

lúpiť² nedok. okrádať, oberať niekoho o niečo, zbíjať: Lúpil, gde mahól (Rochovce ROŽ); Ež na Hvarke zbojníci lúpa̋ (Kameňany REV); Oni ludzí lúpá (Bošáca TRČ); Ona muža barz lupi, veľo peňeźi premarňi (Dl. Lúka BAR)

lúpať¹, lúpiť² ndk odstraňovať z niečoho povrchovú vrstvu, kôru odlupovať: tam lupili wdicky slobodne lati, krokwy, (s. l. 1576 E); chodiwal sem do Drienoweg a tam sem slobodne kuory lupal (DOMANIŽA 1617-19); Záborszky János Ivanka Pálowy gest nadal w ten čas, kdy se drewo lupylo (ZÁBORIE 1733); piso: od ssupiň očissťugem, lupám (KS 1763); -avať frekv: zajíček v zime ze stromkúv korky lúpává (ASL 18. st); lúpiť sa (o koži) odlupovať sa: kdiš se koža lupi (PR 18. st)
P. tpn Brezolup ( 1323); Brezolwpy ( 1471 VSO)

lúpiť¹ ndk koho, čo kradnúť, zbíjať, okrádať niekoho, niečo: na cestách lupyl nasse susety (ŽK 1468); každý nás lúpj, pálj a plundruge (s. l. 1668 E);
x. pren twau čest laupj (Pie 18. st) utŕha ti na cti

lúpiť² p. lúpať¹