Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

lúpiť -i nedok. okrádať s použitím násilia; páchať lúpež, zbíjať: bandy l-li na cestách

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lúpiť ‑i ‑ia nedok.

lúpiť -pi -pia (ne)lúp! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok.

lúpiť -pi -pia (ne)lúp! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok. (ø; zried. koho, čo; kde) ▶ brať cudzí majetok s použitím násilia al. pod hrozbou násilia, okrádať, kradnúť; násilím pripravovať o majetok a tým spôsobovať skazu, drancovať, plieniť: l. so zbraňou v ruke; lúpili najmä v noci; stať sa obeťou lúpiacich bánd; zbehovia lúpili a vraždili nevinných občanov; vojská lúpili a rabovali; Jedlo získavali lovom, krádežou na poliach, ale aj lúpením na samotách. [J. Hanák]; Masa rozvášneného davu lúpila a zapaľovala obchody, autá, domy. [Sme 1993]

drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniťpustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádaťvykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiťzbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: draťzdieraťrabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili


lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lúpiť1, -i, -ia nedok. (bezpredm. i koho; čo) násilím odnímať, brať dakomu dačo, zbíjať, okrádať; kradnúť: Pluky Matiašove lúpili a zbíjali byvateľstvo. (Kal.) My nekradli sme len deň boží, z gárd našich lúpil ten a ten kufríky, vrecká, kone, vozy. (Jes.) Lúpiť nie je kúpiť. (úsl.);

dok. olúpiť


lúpiť2 p. lúpať1

lúpiť sa nedok. zliezať (o koži), zbavovať sa vrchnej vrstvy pokožky: Aľe si ti ohoreu̯ na tom sľnci, ve_ca už iďež lúpiť (Dol. Lehota DK)


lúpiť1 nedok.
1. or, lipt, spov, kys, vsl zbavovať rôzne plody (ovocie, zeleninu), ale aj inú potravu (vajcia), príp. iné prírodniny (stromy) šupy, škrupiny, kôry a pod.: Ostatňí oťínaľi haluzi, lúpiľi s kuori a nosiľi na kozi (Brezovica TRS); Lúpila som jablko (Žiar n. Hron. KRE); Tak ščilká sa to (kôra) už ani nelúpí (Dl. Pole BYT); Ked (drevo) bulo jag mľazga, ta śe skura lupila (Smižany SNV); Varene bandurki śe lupia (Dl. Lúka BAR); Dachtoro drevo śe bars ceško lupi (Dl. Lúka BAR); lupiť švápku (Bobrov NÁM)
2. odstraňovať kôstky z plodov: Potom večer som ih (slivky) lúpila, ti kvóstki som dávala do otpadu (Dl. Pole BYT)
3. drať kožu zo zvieraťa, odstraňovať pokožku: Keď vibrau̯ vnútornosťi, potom ho začau̯ lúpiť (Dol. Kubín); Nemaže teraz ič, zajäcä lúpí za chliavom (Sása REV); lupic (Studenec LVO)
4. predm. s D expr. dohovárať niekomu: Začal mi lupic, až me hlava rozboľela (Dl. Lúka BAR)
F. to je, ako dri, ako lup (Bobrovec LM) - je to stále to isté, je to jedno

lúpiť2 nedok. okrádať, oberať niekoho o niečo, zbíjať: Lúpil, gde mahól (Rochovce ROŽ); Ež na Hvarke zbojníci lúpa̋ (Kameňany REV); Oni ludzí lúpá (Bošáca TRČ); Ona muža barz lupi, veľo peňeźi premarňi (Dl. Lúka BAR)

lúpať1, lúpiť2 ndk odstraňovať z niečoho povrchovú vrstvu, kôru odlupovať: tam lupili wdicky slobodne lati, krokwy, (s. l. 1576 E); chodiwal sem do Drienoweg a tam sem slobodne kuory lupal (DOMANIŽA 1617-19); Záborszky János Ivanka Pálowy gest nadal w ten čas, kdy se drewo lupylo (ZÁBORIE 1733); piso: od ssupiň očissťugem, lupám (KS 1763); -avať frekv: zajíček v zime ze stromkúv korky lúpává (ASL 18. st); lúpiť sa (o koži) odlupovať sa: kdiš se koža lupi (PR 18. st)
P. tpn Brezolup ( 1323); Brezolwpy ( 1471 VSO)


lúpiť1 ndk koho, čo kradnúť, zbíjať, okrádať niekoho, niečo: na cestách lupyl nasse susety (ŽK 1468); každý nás lúpj, pálj a plundruge (s. l. 1668 E);
x. pren twau čest laupj (Pie 18. st) utŕha ti na cti


lúpiť2 p. lúpať1

lúpiť_1 lúpiť lúpiť_2 lúpiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu