lúpež -e ž. násilné odňatie cudzej veci; zbojstvo: trestný čin l-e, dopustiť sa l-e;
lúpežný príd.: l-á vražda; l-á výprava;
lúpežne prísl.
lúpežne prísl. ▶ formou lúpeže: l. prepadnúť taxikára; l. okrádať pocestných
lúpežný príd. majúci za cieľ lúpež; páchajúci lúpeže, lúpežiaci, lúpeživý: l. atentát, l. vrah, l-á krádež, l-á výprava, l-á vražda; l-á vojna, l. kapitalizmus, l. kmeň;