lúpež -e ž. násilné odňatie cudzej veci; zbojstvo: trestný čin l-e, dopustiť sa l-e;
lúpežný príd.: l-á vražda; l-á výprava;
lúpežne prísl.
lúpežný -ná -né príd.
lúpežný -ná -né príd. 1. ▶ spôsobený al. vykonaný pomocou lúpeže, násilného prisvojenia si cudzieho majetku; súvisiaci s lúpežou: l. čin; lúpežná vražda; objasniť, vyšetrovať lúpežné prepadnutia bánk; polícia vylúčila l. motív; Traja hrajúci sa chlapci doplatili na lúpežné chúťky o niekoľko rokov staršieho „kolegu“. [VNK 2003] 2. ▶ (najmä v minulosti) zameraný na prepadávanie ľudí a násilné odnímanie ich majetku, lúpežnícky, koristnícky: lúpežné hordy; lúpežné nájazdy; lúpežní rytieri; lúpežné vojny Avarov; lúpežné výpravy do okolitých krajín; Turci podnikali prekvapujúce lúpežné výpady, podpaľovali domy a brali ľudí do zajatia. [J. Beňo]
lúpežný týkajúci sa násilného odnímania cudzieho majetku • koristnícky • koristný: lúpežné, koristnícke, koristné výpravy potulných rytierov • zbojský • zbojnícky: zbojský, zbojnícky prepad • lupičský • zastar. lúpežnícky: lupičský zámer; lupičská, lúpežnícka banda
lúpežný príd. majúci za cieľ lúpež; páchajúci lúpeže, lúpežiaci, lúpeživý: l. atentát, l. vrah, l-á krádež, l-á výprava, l-á vražda; l-á vojna, l. kapitalizmus, l. kmeň;
lúpežný príd 1. lúpežiaci, lúpeživý: k těbe se obracám, lupeznj čloweče (SLK 1766-80); myoparo: ssyf lúpežný (KS 1763) pirátska loď 2. (o vtákoch) dravý: semeno od lupežnich ptaku zzobane nebilo Le mo; subvulturius: na spúsob kani lúpežny; Harpyjae: dywé lúpežné wtákj (KS 1763); -e prísl k 1: Jakub zassiel lupeznie po horach s Aksamitem (GEMER 1459); lupežne, kradežne z hrobu preč wzali (PoP 1723-24)