lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;
lúpežnícky príd. i prísl.;
lúpežníctvo -a s.
lúpežník -ka pl. N -íci G -kov m.
lúpežník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ (najmä v minulosti) kto prepadáva ľudí a násilím im berie drahocenné veci, šperky, peniaze a pod.; syn. zbojník: námorní lúpežníci; banda ozbrojených lúpežníkov; výpravy lúpežníkov; lúpežníci striehli na pocestných; Povrávalo sa, že jeho dedo z tretieho kolena bol kedysi uznávaným lúpežníkom, ktorého sa široko-ďaleko všetci báli. [M. Zelinka] 2. ▶ kto pácha lúpeže, kto kradne s použitím násilia, lupič: mladistvý l.; chytiť, vypátrať, potrestať lúpežníkov; policajti zadržali lúpežníka ▷ lúpežníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob.: Bol to vlastne len lúpežníček, lebo mal malú postavu a ozval sa tenkým hláskom. [Vč 1971]; lúpežníčka -ky -čok ž.: obete lúpežníčky
lúpežník p. zbojník 1
zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín
2. p. samopašník
lúpežník, -a, mn. č. -ci m. kto pácha lúpeže, zbojník, zlodej: námorný l.;
lúpežnícky príd.: l-a banda;
lúpežníctvo, -a str. zlodejstvo, zbojstvo
lúpežník m kto pácha lúpeže, zbojník, zlodej: pakli gemv (pastierovi) czo wlk wezme aneb lupezniczy (ŽK 1473); any zlolagcy, any lupežnicy (SK 1697) L. morsky lupežnjcy (VP 1764) piráti; -ica2 ž: praedatrix: lúpežnica; spollatrix: lúpežnica (KS 1763); -ícky príd: vagabundus: zbognicky, lúpežnicky (KS 1763) L. ssiffy lupežnjcke (VP 1764) pirátske lode; -íček dem expr: praedomulus: zbognyček, lupežnyček (KS 1763)