Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

línia -ie ž.

1. čiara (i myslená): rovná l.; demarkačná l.

2. obrys, kontúra: l. tela, módna l. šiat; hovor.: štíhla l. štíhlosť; dbať na l-iu na štíhlosť

3. časť frontu: frontová, obranná l.; bojovať v prvej l-ii i pren. na najťažšom mieste

4. rodová vetva, pokolenie: priama, genetická l.

5. celkový ráz, smer, zameranie: politická l.; dejová l. (románu);

líniový príd.

línia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

línia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ skutočná viditeľná al. myslená čiara, rovná al. zakrivená; usporiadanie predmetov do radu: jednoduchá, čistá l.; klesajúca l. strechy; štýl kresby s pevnými ostrými líniami; v časti územia boli vysadené línie topoľa bieleho; Medzi výzdobnými motívmi sa neuplatňujú špirálovité línie. [Slovensko I] □ polit., voj. demarkačná línia a) deliaca čiara reprezentujúca územnú štátnu hranicu b) čiara oddeľujúca od seba vojská bojujúcich strán po prímerí al. okupačné vojská v obsadenom území; geol. termálna línia zlomové pásmo v zemskej kôre; astron. magnetická inverzná línia, neutrálna línia čiara oddeľujúca pozdĺžne magnetické polia opačnej polarity; textil. línia odevu čiara tvoriaca (kopírujúca) obrys siluety odevu
2. ▶ zrakom al. hmatom vnímateľná okrajová časť predmetu al. tela; syn. kontúra, obrys: pôvabné línie mladých žien; dbať na štíhlu líniu al. udržiavať si štíhlu líniu dbať o štíhlosť postavy, starať sa o svoje telo s ohľadom na primeranú telesnú hmotnosť; pekne formovaná l. hrudníka športovca; karoséria s oblejšími líniami; U čistokrvného psa je podstatná dobre stavaná lebka harmonických línií. [KyR 2000]
3. ▶ vyhranené súvislé smerovanie niečoho; spôsob vykonávania určitej činnosti podľa sformulovaných pravidiel: základná l. (školskej) reformy; strategická l.; hlavná, vedľajšia dejová l. príbehu; uplatňovať novú politickú líniu; pokračovať v začatej línii; Básnicky najproduktívnejším predstaviteľom idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu bol B. Tablic. [S. Šmatlák]
4. voj. ▶ usporiadanie častí bojového oddielu podľa konkrétneho zámeru, účelu akcie; oblasť, zóna s určitými kritickými bodmi al. nebezpečnými podmienkami: bojová, frontová l.; vybudovať, vytvoriť, prelomiť obrannú líniu; dostať sa do nepriateľskej línie; byť v prvej línii ↗ i fraz.
5. šach. ▶ tri hracie polia al. viac hracích polí ležiacich vedľa seba v jednom smere: udržanie voľnej línie; kontrolovať líniu tak, aby bolo pre súpera nevýhodné na ňu ťahať
6. ▶ označenie generačnej následnosti pokrvných príbuzných v jednom rode; rodová vetva v rodostrome, pokolenie: rodová l.; v matkinej línii má šľachtických predkov □ genet. ascendentná, vzostupná priama línia označenie príbuzenského vzťahu počnúc vnukom, synom, dedom a pod.
7. poľnohosp. ▶ plemenitba smerujúca k zachovaniu typických znakov párením zvierat jedného plemena a pokrvne príbuzných zvierat jedného plemena: v chove lipicana bolo založených niekoľko línií, ktoré pretrvali podnes
◘ fraz. byť v prvej línii niesť za niečo najväčšiu zodpovednosť, byť pod najväčším tlakom; publ. tvrdá línia rázne a nekompromisné presadzovanie záujmov (napr. v politike)

línia -ie ž. ‹n < l›

1. skutočná al. myslená čiara; čo je al. môže byť naznačené čiarou: viesť l-iu podľa pravítka, hraničná, demarkačná l.; bojová, obranná l.

2. ťah, črta: l. bokov, hlavy; módna l.; ostré l-ie (v tvári)

3. trať, spojovacia linka 3: námorná l.

4. smer, postup, vývoj, ráz; čo určuje (zásadný) smer, postup, vývoj, (hlavná) smernica: politická l.; vzostupná, vývojová l.

5. poľn. vetva rodu

línia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.

1. čiara, priamka al. krivka (skutočná al. myslená): dlhá, rovná l.; geol. tektonická l. zlom; demarkačná l. hraničná;

2. obrys, kontúra: l. šiat. módna l.; jemná, drsná l. ťah, črta tváre;

3. časť frontu: bojová l., predná, prvá, obranná l.;

4. rad príbuzných jedincov, rodová vetva: priama, pobočná, zostupná, postupná, genetická l.;

5. celkový ráz, smer, spôsob niečoho: politická l., generálna l. strany; vokálna l. opery, intonačná l.; (ne)mať správnu (pevnú) líniu smer, cieľ;

6. zried. spojenie, spoj, linka: letecká l.;

líniový príd.

lenija p. línia

línia ž. (ľeňija)
1. csl rovná čiara (i myslená), linka, riadok: Tan, ďe je ľíňijä, tag zmo zaśäľi kosiťi (Kokava n. Rim. RS); Stojmo pekňe na ľíňiji (Kociha RS); Kukaj, ľiteri ci skaču jag hačure, šumňe piš po ľiňiji (Letanovce SNV); línija (Lukáčovce HLO)
2. csl časť frontu: F prvé línii náz mnoho tam ostálo (Roštár ROŽ); A mi sme bili f prvňí líniji dvá (Láb MAL); Bul dluho na fronce a furt f peršej ľeňiji (Studenec LVO); A tri tižňe som bul f peršej ľiňiji, ta sce maľi vidzic, co to za peklo bulo! (Ostrovany SAB)
F. trimac s peršu ľeňiju (Studenec LVO) - byť v popredí, na čelnom mieste; išli ani voja̋ci v línii (Honce ROŽ) - v rade
3. smer: Neviam, ši potrefíž za tótó línijó (Kameňany REV)

linajka p. línia

linaj, linea p. línia

línia, linaj, linea, lineja ž lat/nem
1. priamka, čiara; riadok: w gednom rádku neb linei (BZ 1749); diagonos: linia od rohu do rohu (KS 1763); bočny rebra w rowneg liney nestoga (ŠD 1784)
2. čo pripomína čiaru: wen z hraze neb lynei (PG 1656); rasicura: linye na ruce (VTL 1679); kdiž slunce swjm prostrednym punctem w linei, genž se gmenuge pass sweta (beži), techdi mi w pulnocnich stranach počýname čas podzimný (NK 1717); y nawrátilo sa slúnko z deset lineama po schodoch, po kterych dolu bylo scházalo (KB 1757); okrssky aneb stranky, gako se to y w mappe lineami poznacilo (BYTČA 1780); ponewáč s timito stromkami linage, spalire w zahradách krásne se mužu ozdobiti (BN 1796)
3. obrys, črta (v tvári): w obličegu (:w twarich:), lineach prediwna gest rozličnost (KoA 17. st)
4. rad príbuzných, rodová príbuznosť, rodová vetva: dokudkoľwek linege wlastnich bratuw trwaty budu (TEPLÁ 1747); (súrodenci) jednu lineu representuicze (NOROVCE 1767); poddani z linei Karlovskej pana Pothurnanskych (PODTUREŇ 1772 LP)
5. celkový ráz, smer niečoho: aby na gedneg linei a reguli zustawali; z aposstolskjm včeňym, ktere Damasus čisto držal, po gedneg linegi a gedneg sslapagi pokračowat nemúže (PP 1734); w jednej liney stoime (NOROVCE 1767); -ov(n)ý príd k 1: linealis: liniowy, čo k liniam náležj, čárkowy, rádkowy; liniowny, čárkowny, rádkowny, (KS 1763); k 2: hle, yá naspát obrátjm stjň lineowy, po kterych dolú bylo scházelo slúnko (KB 1757); linajka [-ej-, -ij-] dem k 1: lineola: čárka, čarečka, rádek, mala linia, linigka (KS 1763); lineola: linegka (LD 18. st)