líška -y -šok ž.
1. psovitá šelma s jemnou kožušinou a huňatým chvostom, zool. Vulpes;
pren. expr. falošný, prešibaný človek: stará l.
2. kožušina z nej: polárna, strieborná l.
● falošný ako l. prefíkaný; každá líška svoj chvost chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba;
lišací, líščí príd.: l. chvost, l-ie mláďa, l. kožuch;
líštička -y -čiek ž. zdrob.
líščí -čia -čie príd.
líščí -čia -čie príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na líšku; patriaci, vlastný líške: l. chvost; hebká líščia srsť; líščia nora; líščie mláďatá; nebezpečná líščia besnota šírená líškami; nájsť v snehu líščie stopy; chov líšky v líščích farmách; Keď srna pocítila na šiji líščie trháky, tak privalila milú líšku, až jej vyrazilo dych. [R. Moric] □ kynol. americký líščí pes poľovný pes využívaný ako durič pri love na líšku; zool. pásomnica líščia Echinococcus multilocularis pre človeka nebezpečný endoparazit; šport. líščia slučka (v skautingu) spôsob jednoduchého viazania uzla o krúžok al. o kôl 2. ▶ zhotovený z kožušiny líšky: kúpiť si l. kožuch; kabát s líščím golierom, s líščou kožušinou; plášť má kvalitnú líščiu podšívku; na stene viseli medvedie a líščie kože
líščí p. líška
líška, -y, -šok ž.
1. psovitá šelma s dlhým huňatým chvostom: falošný, ľstivý ako l.; zool. l. obyčajná (Vulpes vulpes);
pren. expr. prefíkaný, ľstivý, prešibaný človek, lišiak, figliar, huncút: falošná, vybitá, stará l.
● Každá líška svoj chvost chváli (prísl.) každý vyzdvihuje seba, svoju prácu, vec a pod.;
2. kožušina z líšky: červená, polárna (modrá), strieborná l.;
lišací i líščí, -ia, -ie príd. k 1: l. chvost, l. brloh, l-ia diera, l-ia bunda, l-ia koža, l-ia stopa;
líškový príd. k 2: l. rukávnik;
líštička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: lištička-kmotrička (v rozprávkach)
líščí príd. (liščí) 1. súvisiaci s líškou, pochádzajúci z líšky: ľiščie stopi (Slovany MAR); ľiščia dziera (Rajec ŽIL) 2. v dvojslovnom názve rastliny: liščí chvóst (Bošáca TRČ) - bot. láskavec chvostnatý (Amaranthus caudatus)
líška ž 1. psovitá šelma s jemnou kožušinou a huňatým chvostom zool líška obyčajná Vulpes vulpes: gsu trzy miesta in Saxonia, kdezto gest zwierzom pokoy vdielan s kralowsku kletbu: na nedwiedich, wlcziech a lisskach (ŽK 1473); vulpes: lisska (VTL 1679); dobre gest na wlkow, lisky a zagace polowat (PR 18. st); pren expr ľstivý, prefíkaný človek: mnozy gsu lstiwe a podwodne lissky, ktery w ustech med, ale na srdcy ged magy (COB 17. st) F. Melanchton prez celi žiwot swug gen se klatyl, lechkomyslnjm byl, točjl se gako lysska, sem y tam ocasem krutyl (PP 1734); bol nestály lisska swug oczas wdycky chwalj negwic (BV 1652) samochvála smrdí; gak wlk owcu a lysska lest, tak žena hleda marnu čest (Se 18. st); vetuosa culpes haud facile capitur laqneo: stará lisska težce se vsstwati dá; každá lisska swug ocas chwálj, lisska po ocasu se poznáwa (PD 18. st) 2. kožušina z líšky: menteka poczyta lysskamy (PARÍŽOVCE 1564 E); mentek z bilu lissku (LEVOČA 1771); -ový, líščací, líščí [-šč-, -šť-] príd k 1: kozuch lyssty kytaykowy (PARÍŽOVCE 1564 E); lissčie pljca (RT 17. st); lišči maso (RN 17.-18. st); par podbrussjek lýsskowých pekných (KRUPINA 1721); lissčj sadlo (TT 1745); zawesíc gím (odsúdencom) na krki ňekolik lissčacích chwostuw, (ich) po mesťe woďili (BR 1785); liščace gámi (BN 1790); x. pren vulpio: chytrák, podwoďnjk, lysscég prirozenosti člowek; vulpinatris: lysskowy, podwoďny (KS 1763) falošný L. l. ocas bot psiarka lúčna Alopecurus pratensís: lissčj ocas (KrN 1795) P. tpn Lista yama (pri Bzovíku 1471); líštička [-št-, -šč-] ž dem expr k 1: vulpecula: lyssčička (KS 1763); ty diable, twá sila neny wetssy w nesmjrnem welbludu, gak w male lisstičke (VP 1764)