lépe, lépeť p. lepší
lepší príd komp k dobrý: nas lepssjmu žiwotu nawiest (RUŽOMBEROK 1601); za lepssi czenu (BREZNO 1701) výhodnejšiu; lide mladj w neglepssy sile se pominulj (KT 1753) v dobrom zdraví v najproduktívnejšom období života L. pre l-iu istotu, pamäť, pevnosť, pre l-ie svedomie, adm súčasť záverečných, potvrdzovacích formúl: aby w knihi mestske pro lepssi pamet zapsane bylo (ŽK 1473); pro lepssj pewnost (RUŽOMBEROK 1598); pre lepssie swedomia (ŽIAR n. H. 1661) F. lepssy gest wčil geden wrabec, nežly zagtra gedna labuta (KS 1763) lepšia je istá vec dnes ako nádej do budúcnosti; lepssj kus chleba z soly gjsti, nežli pečene z newoly (Se 18. st); subst l-ie [-í] s: stateczek mug na buduczi lepssi me obratiti (BRATISLAVA 1662) v môj prospech; (všetko) sem corrigowal ku lepssimu (DUBNICA n. V. 1732); l-ie [-ie, -i, -ej], čes lépe [lép(e), lepej(i)], lépeť prísl (zosilnená aj pomocou čast -ť): komuz by lepe (bolo) daty, nez tomu, kto gich prwe mel (ŽK 1454); iak naylepssie mohu (PARÍŽOVCE 1564); mnoho obily na mnohych mistiech burka welika pokazila, yakoz to W. M. racžj lepegy z listu wirozumiety (SKLABIŇA 1610); to Buh wý naglep sám (CC 1655); hnedky lepssie počal bity (KRUPINA 1722) bol zdravší; mystry powyny gemu (učňovi) budu datj na geden par strewycz, aby daleg wandrowal a lepeg se winaučzyl (LIPTOV 1731); krčmi lepssge idu (ROVŇANY 1755) majú väčší obrat F. lepet gest dwema nezly gednemu (AgS 1708); prekazity dobru wěc gest lepssy než zhowety zleg; mlademu lepssy gest mlčety nežly mluwity (MC 18. st)