léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;
lénny príd.: l-a držba, l-e právo
léno léna lén s.
léno léna lén s. ⟨nem.⟩ hist., práv. ▶ (najmä v stredoveku) pôda, výsady, hodnosti, úrady, ktoré dával feudál do užívania lénnikovi (obyč. šľachticovi al. cirkevnému hodnostárovi) za určitých podmienok (za pomoc vo vojne a pod.); syn. feudum: kráľovské, dedičné, pápežské l.; držitelia lén; rozdelenie, údržba lén; udeliť l.; dostať územie do léna; Arnulf mu daroval tieto zeme ako léno. [A. Masár-Tatranský]
léno -a s. ‹n› hist. (v stredoveku) pozemky, výsady, veci, ktoré prepožičiava feudál za určitých podmienok užívateľovi (lénnikovi) za sľub vernosti, pomoci vo vojne a i., feudum: dočasné, dedičné l-a; kráľovské l-a; robotné l-a
léno za feudalizmu majetok, výsady dané do dedičného užívania • feudum
léno, -a, lén str. za feudalizmu pozemky, majetok, právo dané lénnikovi do užívania, požičané vazalovi, pričom ich držiteľovi patrilo právo dedičného užívania, feudum: dať, dostať niečo do l-a, ako l.;
lénny príd.: l. pán, l-a držba, l-a sústava, l-e zriadenie
léno s lat/nem majetok al. výsady dané panovníkom do užívania poddanému šľachticovi: ja (pápež) sem nejvyšši hlava na vši zemi, nejvyšší prednost držim nade všemi, všelika lena mam sam pred svu moci, jakž mi kdo nesluži, prisne ho tresci (KR 1751); -ny príd: L. l-e panstvo patriace užívateľovi (lénnikovi) ako léno: colonia: lenj panstwj (AP 1769)