léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;
lénny príd.: l-a držba, l-e právo
lénny -na -ne príd.
lénny -na -ne príd. hist., práv. ▶ (najmä v stredoveku) súvisiaci s lénom, pôdou al. iným majetkom, ktorý dával feudál lénnikovi (obyč. šľachticovi al. cirkevnému hodnostárovi) do užívania za určitých podmienok: l. systém, vzťah; lénni páni; lénne pozemky, panstvá, hrady; lénne právo, územie; zložiť lénnu prísahu; Cudzincov si knieža pripútalo udelením lénnych majetkov. [Slovensko I]
lénny príd. ‹n› hist. týkajúci sa léna: l. systém základ stredovekého záp. feudalizmu spočívajúci na ekonomických, politických a právnych vzťahoch feudálnych vlastníkov a užívateľov pôdy; l-e právo upravujúce pomer medzi prepožičiavateľom léna a vazalom, manské
léno, -a, lén str. za feudalizmu pozemky, majetok, právo dané lénnikovi do užívania, požičané vazalovi, pričom ich držiteľovi patrilo právo dedičného užívania, feudum: dať, dostať niečo do l-a, ako l.;
lénny príd.: l. pán, l-a držba, l-a sústava, l-e zriadenie