láskyplný príd. kniž. láskavý: l. pohľad, l-é slová;
láskyplne prísl.;
láskyplnosť -i ž.
láskyplne 2. st. -nejšie prísl.
láskyplne 2. st. -nejšie prísl. kniž. ▶ prejavujúc lásku, dobrotu a pod., spôsobom plným lásky, láskavo: byť l. chápajúci; l. objal brata; l. vychovávať deti; l. sa niekomu prihovoriť; l. pristupovať k ľuďom; od úrazu sa k synovi správali láskyplnejšie; Láskyplne prešla po nich [po šatách] rukou; ešte mali teplotu jej tela, ešte voňali vôňou vädnúcich briez. [V. Mináč]
láskyplný príd. prekypujúci láskou, prejavujúci lásku, dobrotu , láskavý, dobrotivý: l. pohľad, l-é srdce, l-é slová;
láskyplne prísl.