láskavý príd. prejavujúci lásku, vľúdny, prívetivý: l. človek, hlas, l-é slová; byť k niekomu l.; buď(te) taký l. zdvorilostná formula;
láskavo prísl.: dovoľte l. zdvorilostná formula;
láskavosť -i ž.
1. vľúdne správanie sa, vľúdnosť, dobrota: l. rodičov
2. láskavý skutok, prospešný čin vykonaný pre niekoho: prosiť o l.; ďakujem za l. zdvorilostná formula
láskavo 2. st. -vejšie prísl.
láskavo 2. st. -vejšie prísl. ▶ prejavujúc lásku, vľúdnosť, milotu, dobrú vôľu; typicky pre láskavé, prívetivé správanie, vľúdne, priateľsky: l. prísny rodič; veľmi l. sa pozerať, usmievať na niekoho, na niečo; l. pohladil syna; vedela l. napomenúť; - Nuž čože ja tu už, ujko môj drahý, nahľadím, - prihováram sa mu čo najláskavejšie, aby pochopil. [A. Plávka] □ dovoľ(te) (mi) láskavo, mohli by ste láskavo, oznámte (nám) láskavo súčasť zdvorilého požiadania o niečo al. zdvorilej písomnej žiadosti
láskavo 1. porov. láskavý 2. p. mäkko 3
mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäso • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • namäkučko • namäkunko • namäkulinko • namäkuško • domäkučka • domäkunka • domäkulinka • domäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina
2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebko • jemne • poddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánku • príjemne • lahodne: je mu príjemne, lahodne na duši • expr.: mäkučko • mäkunko • mäkulinko • mäkuško • hebučko • hebunko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško
3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavo • nežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasoch • prívetivo • vľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievča • ústupčivo • povoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne
porov. aj mäkký 3
láskavý, 2. st. láskavejší príd. prejavujúci lásku, dobrotu, milý, láskyplný, vľúdny: l. hlas, l. človek, l-á tvár, l-é slovo;
láskavo prísl.;
láskavosť, -ti ž.
1. príjemné, milé, vľúdne správanie sa, počínanie, ochota, dobrota, pozornosť: l. matky;
2. láskavý, dobrý, prospešný skutok, vykonaný pre niekoho: prosím o l.; ďakujem za l.
láskavý príd. (laskaví) gem, turč, spiš, šar prejavujúci lásku, milý, prívetivý: Nebidz gu né velmi láskaví! (Kameňany REV); Kobi ste buli takí láskaví mi pomohnút (Rochovce ROŽ); laskavi farar (Smižany SNV) L. Bože maj laskaví (Revúca), laskavi Buh (V. Šariš PRE) - milosrdný Boh; F. láskaví chľiep (Mošovce MAR) - doživotné zaopatrenie rodičov deťmi; láskavo prísl.: láskavo prosíkat (Roštár ROŽ) F. mažte me láskavo šica̋ v ridž bozač! (Kameňany REV) - nezáleží mi na vašej mienke