lákavý príd. kt. láka, vábiaci: l. tovar, úsmev, l-á príležitosť;
lákavo prísl.;
lákavosť -i ž.
lákavosť -ti ž.
lákavosť -ti ž. ▶ schopnosť priťahovať pozornosť, vábiť; príťažlivý charakter niečoho; syn. príťažlivosť, vábivosť: l. čokoládových dobrôt; nevšedná l. pokušenia; l. sľúbených ziskov; podľahnúť lákavosti obchodnej ponuky
lákavý, 2. st. lákavejší príd. ktorý vábi, púta, priťahuje, vábivý, lákajúci: l. výhľad, l. námet, l. život;
lákavosť, -ti ž.