Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kysnúť -e -ú -sol nedok.

1. stávať sa kyslým: mlieko k-e; jedlo v teple k-e kazí sa; víno k-e octovatie

2. (o ceste) pôsobením kvasníc stávať sa kyprým: dať koláč k.

expr. k. doma nechodiť nikde

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kysnúť ‑e ‑ú ‑sol nedok.

kysnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snúci -snutie nedok.

kysnutie -tia s. 1. ▶ (obyč. o mlieku a mliečnych výrobkoch) proces nadobúdania kyslej chuti a vône cieleným pôsobením fermentov, enzýmov: k. sladkej smotany; mlieko vhodné na domáce k.; baktérie mliečneho kysnutia; na konci kysnutia sa do mlieka pridáva acidofilná kultúra
2. ▶ (o ceste) proces zväčšovania objemu, kyprenia a nadľahčovania pôsobením kvasníc: prípravok, zmes na rýchle k. cesta; k. potrvá vyše hodiny; teplo podporuje k.; Pôvodne sa na kysnutie chlebového cesta používali zvyšky cesta, ktoré sa rukami šúchalo tak dlho, kým sa nerozpadlo na drobné kúsky. [ER 1997]
3.nadobúdanie kyslej chuti a vône pôsobením procesu nežiaduceho kvasenia: pri kysnutí sa na kapuste utvorí pena
▷ ↗ i kysnúť


kysnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snúci -snutie nedok. 1. ▶ (o mlieku a mliečnych výrobkoch) cieleným pôsobením fermentov, enzýmov nadobúdať kyslú chuť a hustnúť: smotana sa dáva k. do tepla; mlieko kysne vo fľaši
2. ▶ (o ceste) pôsobením kvasníc zväčšovať svoj objem, stávať sa kyprým, nadľahčeným: cesto nechce k.; vytvarovaný bochník poprášime múkou a dáme k. na teplé miesto; koláč má k. 30 minút; pren. expr. v poslednom čase nejako kysne priberá, tučnie
3. ▶ pôsobením nežiaduceho kvasenia nadobúdať kyslú chuť a vôňu: víno, kompót kysne octovatie; jedlo v teple rýchlo kysne
4. hovor. expr. (kde) ▶ byť na jednom mieste, zdržiavať sa, čakať, obyč. dlho, nečinne: celý deň kysne doma; hodinu kysol pred kinom
dok. k 1, 3skysnúť, k 2nakysnúť, vykysnúť


nakysnúť -sne -snú -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok. 1. ▶ (o mlieku a mliečnych výrobkoch) pôsobením fermentov a enzýmov nadobudnúť kyslú chuť a mierne zhustnúť, trocha skysnúť: smotana nakysla; nechať mlieko n., mierne ho zohriať a urobiť z neho tvaroh
2. ▶ (o ceste) pôsobením kvasníc zväčšiť svoj objem, stať sa kyprým, nadľahčeným: dať cesto na teplé miesto n.
nedok. k 2kysnúť

-núť/160036±19 4.19: verbá inf. nedok. 4426 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (43/890)

-úť/162806±19 4.40: verbá inf. nedok. 4427 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (44/891)

kvasiť (sa) 1. pôsobením mikroorganizmov meniť svoje vlastnosti: kapusta, víno sa kvasí v sudekysnúť (o ceste): koláč kysnekýšiť sa (stávať sa kyslým): mlieko sa kýšioctovatieť (stávať sa kyslým ako ocot): víno octovatiebrznúť (o mlieku)

2. p. hnisať 3. p. vrieť 2 4. iba kvasiť p. konzervovať


kysnúť p. kvasiť (sa) 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kysnúť, -ne, -nú, -sol nedok. kvasiť sa, byť v kvase, stávať sa kyslým al. (o ceste) kyprým: víno, mlieko kysne; cesto kysne, kysnutý koláč, kysnuté cesto, kysnuté knedle; pren. hovor. expr. kysne doma sedí, nikam nejde; Voľakedy svet kysol na mieste (Heč.) nehýbal sa;

dok. skysnúť, nakysnúť, vykysnúť

kysnúť i kýsť nedok.
1. strsl, zsl, čiast. vsl kvasiť sa, stávať sa kyslým (o mlieku, víne ap.): Toho roku nám voľákosi pomali kisla kapusta (Lazany MAR); Dva mesa̋ce kisňe kapusta f bočke (Krivá DK); Burčág_e, ked víno kisne a je rozbúrené (Bojničky HLO); Dva tižňe kiśňe (kapusta) f chiži a už ju bereme do piuňici (Sokoľ KOŠ); Práda, ke_to (mláto) zostáva kísť, tak ono potom oňďí, tak zbarví (Mokrý Háj SKA)
2. strsl, zsl stávať sa kyprým pôsobením kvasníc (o ceste): Cesto kislo vo vahaňe na ťeple (Krivá DK); Potom sa cesto pekňe zakrilo a ňehalo sa na koriťe kisnúť (Slovany MAR); Na slamienkach kislo (cesto), kím sa pedz ňevikúrila (Lišov KRU)
F. to perie jakobi kislo (Návojovce TOP) - akoby zväčšovalo objem
3. lipt expr. nebyť v činnosti, hlivieť: Nekisni tolko s tou robotou! (Likavka RUŽ)


kýsť p. kysnúť

kysať p. kysnúť


kysnúť ndk prechádzať procesom kvasenia, kvasiť: bazilika vsussena do musstu neb pywa dana, aby w nem kislo (MT 17. st); wino kisnje w sudoch; tepla wlchkost w kisnuti cesto zdwichne (PR 18. st); zelini prikry dessticžku a polož na nu kamen, aby se, kdiž budu kisnuty, nezdwyhli (NN 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu