kyslý príd.
1. kt. má chuť ako ocot: k-é víno, ovocie; k-á kapusta kvasená, sudová; k-é mlieko skysnuté, op. sladké
2. chem. kt. má vlastnosti kyselín, op. zásaditý: k-é pôdy, k-á reakcia; k. dážď obsahujúci koncentrované priemyselné splodiny, osobitne kysličníky síry a dusíka
3. expr. zatrpknutý, nevľúdny: k. úsmev
● → zahryznúť do k-ho jablka; to je k-é hrozno niečo nedostupné;
na kyslo → nakyslo;
kyslo prísl.: k. chutiť; k. sa tváriť neprívetivo;
kyslosť -i ž.
kyslý -lá -lé 2. st. -lejší príd.
kyslý -lá -lé príd. 1. 2. st. -lejší ▶ majúci ostrú, niekedy aj zvieravú chuť al. vôňu ako ocot al. citrón: k. nálev; kyslé hrozno, víno, ovocie; kyslé cukríky; mať rád kyslejšie jedlá; k. pach potu; v nevetranej miestnosti bol k. zápach; Keď som k nemu prišiel, vybral mi tú najtvrdšiu a najkyslejšiu, najnepodarenejšiu hrušku. [V. Šikula] □ kyslá kapusta kapusta narezaná na tenké prúžky a kvasená v sudoch; kyslé uhorky zavárané v octovom kyslom al. sladkokyslom náleve; kyslá omáčka, polievka zahustená kyslou smotanou a ochutená octom al. citrónom; kyslá ryba naložená v octovom náleve 2. ▶ ktorý cieleným pôsobením fermentov, enzýmov, rozličných mliečnych kultúr nadobudol kyslú chuť a zhustol: kyslá smotana op. sladká; kyslé mlieko skysnuté, skýšené, sadnuté, op. sladké 3. odb. ▶ majúci al. prejavujúci vlastnosti kyselín; op. zásaditý: chem. k. roztok so zvýšenou koncentráciou vodíkových iónov; kyslá reakcia prebiehajúca v roztokoch pôsobením vodíkových iónov, vyjadrená číslom pH (vodíkového exponenta); kyslá soľ obsahujúca vodíkové ióny, kovové ióny a kyslý zvyšok; ekol. kyslé prostredie; kyslé dažde ekologicky škodlivé dažde vyvolané vymývaním oxidov dusíka a síry z atmosféry; poľnohosp. kyslá pôda s vysokou kyslosťou vyjadrenou pH; geol. kyslé horniny vyvreté horniny so 65 +perc+ a vyšším obsahom oxidu kremičitého, napr. žula 4. 2. st. -lejší expr. ▶ ktorý je prejavom nespokojnosti, trpkosti, nevôle, neprívetivý, zatrpknutý: k. pohľad, úsmev; urobiť, vystrúhať kyslú grimasu, tvár; Ešte aj Kares za pultom bol dnes akýsi kyslejší ako zvyčajne. [L. Ballek] ◘ fraz. zahryznúť do kyslého jablka začať riešiť nepríjemnú záležitosť ◘ parem. čo má byť kyslé, nech bude s octom
kyslý 1. majúci štipľavú, ostrú, zvyčajne aj zvieravú chuť ako napr. ocot (op. sladký): kyslý citrón • trpkokyslý • trpký (o víne a o ovocí): trpkokyslé víno, trpké višne • nezrelý • nedozretý (ktorý ešte nemá sladkosť zrelého plodu; o ovocí): jedla drobné, kyslé, nezrelé, nedozreté jabĺčka • skysnutý • skýšený • sadnutý (o mlieku) • kvasený • sudový (upravený, konzervovaný kvasením; o niektorých druhoch zeleniny): kvasené uhorky; kyslá, sudová kapusta • kyslastý • kyslavý • kyselkavý • nakyslastý • nakyslý (trocha kyslý): kyslasté, kyslavé, kyselkavé, nakyslasté ovocné cukríky • trpkastý (trocha trpký)
2. p. nevľúdny 1
nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivý • nemilý • neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia • mrzutý • namrzený • nevrlý • namosúrený • kniž. morózny • hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor • zamračený • mračný • zamosúrený • pochmúrny • pošmúrny • zachmúrený • chmúrny • zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu • studený • chladný • odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie • mrazivý • odmietavý • pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu • pren. expr. kyslý
p. aj nepríjemný; zlý
2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivý • nepríjemný • zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie • kniž. nehostinný • drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj • pochmúrny • pošmúrny • chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu • ťaživý • smutný • kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba
trpký 1. ktorý je ostrý, nepríjemný, zvieravý (o chuti); ktorý sa vyznačuje nepríjemnou zvieravou chuťou • príkry: trpká, príkra chuť liekov • horký: horké kvapky • kyslý (obyč. o nezrelom ovocí): trpké, kyslé jabĺčka • trpkastý (trocha trpký)
2. p. bolestný 1, ťažký 3, smutný
kyslý, 2. st. -ejší príd. ostrej, štipľavej chuti ako ocot al. citrón: k-é víno, k-á chuť, k-é uhorky naložené v octe al. kvasené, k-á kapusta kvasená v sude, surová i prívar z nej, k-é mlieko skysnuté; k-á smotana skysnutá al. z kyslého mlieka; k-é trávy šachorovité, rastúce na zlej pôde; k-á pôda močaristá, vlhká; chem. k-á reakcia; pren. k. výraz nevľúdny, k-á tvár nevľúdna, k. úsmev zatrpknutý;
na kyslo: zemiaky, polievka, mäso na k.;
kyslo prísl.: k. sa tváriť, k. sa usmiať;
kyslosť, -ti ž.: k. pôdy, vína
kyslý príd. (kiselí) 1. strsl, zsl majúci ostrú chuť ako ocot al. citrón: Keď bolo horúco, cmúľaľi kislie cukríki (Hor. Lehota DK); Akia sú kislia tia uhorki (Kameňany REV); Tak sen nesmieu̯ jest ani su̯ané, ani kiseu̯é (Smrdáky SEN) 2. čiast. strsl, zsl v dvojslovných názvoch jedál a nápojov: kislá poľieuka (Sedl. Dubová DK), kislá krumpolovka (Málinec LUČ), kislie krumpole (Pukanec LVI), kiseu̯á poléfka (Stupava BRA), kiselá poliévka (Trakovice HLO) - okyslená zemiaková fazuľová polievka; kislá kapusta (Bziny DK), kiselá kapusta (Vaďovce MYJ), kiseu̯é zelé (Stupava BRA) - kapusta pripravená kvasením, obyč. v sude; kisluo mľieko (Krivá DK, Prievidza), kiselé mliéko (Dol. Súča TRČ) - skysnuté mlieko al. mlieko po zmútení masla; kislé víno (Návojovce TOP), kisluo víno (Sebechleby KRU), kiselé víno (Trakovice HLO) - víno s nadmerným množstvom kyselín; kislá smotana (Párnica DK), kislá ženťica (Krivá DK), kisu̯í sir (Zázrivá DK), kisluo siro (Brezovica TRS) - smotana, žinčica al. syr, ktoré státím získali kyslú chuť; kislá voda (Kraľovany DK, Pukanec LVI) - minerálna voda, kyselka 3. jor jedlá rastlina s kyslou príchuťou, bot. kyslička (Oxalis): kislá ďäťeľinka (Párnica DK)
kyselý, kyselosť p. kyslý
kyslý [-s(e)lý] príd ostrej, štipľavej chuti ako ocot; kvasený, skysnutý: na kysley kapuste (BOCA 1602); lahodne a ne kisele wyna pokupili (BYTČA 1614); kisle mleko, kysla smetanka (NP 17. st); acidus: kyselý, kyslý (PD 18. st); wezmi cesto kisle (RG 18. st) kysnuté; x. pren expr kalich trpky a kisely (CO 17. st) utrpenie L. u kyseleg wody (TRENČÍN 1648) kyselky; woda kisla, ginače medokiss (PONIKY 1785); k. detel bot kyslička obyčajná Oxalis acetosella: sstiawa kyselého detěle (TT 1745); -o, -e prísl: acide: kiselo (PD 18. st); x. pren kislo gim to wazenia padne (S. ĽUPČA 1689) nepríjemne; nos intuetur limulis oculis: kiselo hledj (KS 1763) nevľúdne; kdo kemu tak kisele písse (BR 1785); -osť ž 1. kyslá chuť: kyselost, slanost, ostrost, horkost (KLe 1740); (víno) stratj swogu kiselost a trpkost (VK 1764) 2. kyslá šťava, tekutina: pridati maličko kiselosti z citronu (RTA 17. st); alkalytské slané částky w žaludku howádek kyselost strowá (ŠkD 1775) kyselinu 3. nepríjemnosť, mrzutosť; abi nigakeg roztrzytosty, suduw a kiselosty nebilo (PRÍLES 1713); mali kiselost skrzewa statku (N. MESTO n. V. 1732); geden druhemu kislosti, trpkosti nechce zawdawat (Káz 18. st) 4. nevľúdnosť, nepriazeň: (luteráni) swu kiselost proťi papežum roznecugj (TP 1691); newdečnost a kyselost takoweho pana (CS 18. st)