kynožiť nedok.
1. hubiť, ni(vo)čiť, kántriť: k. burinu, hmyz; expr. vojna k-í ľudí
2. (nadarmo) míňať, márniť: k. potraviny
kynožiť sa -ží sa -žia sa (ne)kynožte sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok.
kynožiť -ží -žia kynož! -žil -žiac -žiaci -žený -ženie nedok.
kynožiť sa -žia sa (ne)kynožte sa! -žili sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok. ⟨maď.⟩ expr. ▶ spôsobovať si navzájom smrť, usmrcovať sa, zabíjať sa; syn. kántriť sa, hlušiť sa: národy sa často navzájom kynožia; [Uvažoval som] nechať zaslepených Achájcov, aby sa ďalej kynožili v nezmyselnej vojne. [J. Lenčo] ▷ dok. ↗ vykynožiť sa
kynožiť -ží -žia kynož! -žil -žiac -žiaci -žený -ženie nedok. ⟨maď.⟩ 1. (čo) ▶ spôsobovať zánik, obyč. niečoho živého; syn. hubiť: k. burinu, hmyz; budú sa k. premnožené holuby; sprej na kynoženie molí; odpor proti kynoženiu voľne žijúcich zvierat 2. expr. (koho, čo) ▶ pripravovať niekoho o život, zabíjať; syn. kántriť, nivočiť: vojny kynožia ľudí; cholera kynožila národy Európy; presadzovali politiku genocídy, chladnokrvne kynožili obyvateľstvo 3. expr. (čo) ▶ násilne potláčať, odstraňovať určité spoločenské javy: diktátori kynožia opozičné názory; masová kultúra kynoží duchovné hodnoty ▷ dok. k 1, 2 ↗ vykynožiť
kynožiť p. ničiť 3, márniť 1
márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)
2. p. ničiť 3
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
kynožiť, -í, -ia nedok. (koho, čo) ničiť, nivočiť, hubiť, márniť: k. burinu, hmyz, k. ľud vojnou, k. dobytok hladom; Proti pánom, ktorí nás hladom kynožia. (Fr. Kráľ);
dok. vykynožiť
kynožiť nedok. 1. strsl, zsl expr. znehodnocovať, kaziť, ničiť: Ňemuožem sa na to ďívať, ako šetko kinožíš (Dol. Lehota DK); Kinožíš fšecko, ag na ťeba ňedozriem (Pečenice LVI); Šetko kinoží, aj hábi na sebe (Prosné PB) 2. strsl, zsl expr. hubiť, usmrcovať, zabíjať: Tí páňi, tí najva̋cej tú zver kinožili (Krivá DK); De bi sa zas prišlo, kebi sa tá zverina furt kinožila! (Dol. Súča TRČ); Kinoží aj ftáčence, aj malé ripki (Prosné PB) 3. gem, strenč trápiť, ubíjať, vyčerpávať: Šva me keľo kinožíš s tím rachnungom! (Kameňany REV); Kinoží nás aj ten statek (Prosné PB) 4. jtrenč márnotratne s niečím zaobchádzať, plytvať: kinožiť jellom (Skalka n. Váh. TRČ)
kynožiť ndk maď nivočiť, márniť: mnoho panskeho dogiwa kinožy, sira a masla na swu stranu popreda (HRÁDOK 1715); dubowu a czerowu horu kinozit a wnywec obratit nesmely (M. KAMEŇ 1715); uznám biť wťip twúg ostrý, twúg wťip biť ohňiwý: neb kinoži wssecko, práwe gako meč, ohen (BE 1794)